Ukrajinskí experti varujú pred novou érou ruského teroru. Drony si už cieľ nájdu samy
Ukrajinskí experti varujú pred autonómnymi dronmi, ktoré si cieľ nájdu samy
Drony, ktoré neletia podľa GPS ani na pokyn operátora, vznášajú sa len niekoľko desiatok metrov nad zemou pod radarmi a cieľ si nájdu samy podľa toho, čo vidia pod sebou, sú podľa ukrajinských expertov najväčšou hrozbou blízkej budúcnosti. Ukrajina už teraz čelí jednej z najťažších skúšok svojej protivzdušnej obrany od začiatku invázie.
Ruské balistické rakety dokážu zasiahnuť ciele na veľkú vzdialenosť v priebehu niekoľkých minút, takže ľudia aj obrana majú na reakciu len veľmi málo času. Kedysi ich Ukrajinci vďaka americkým systémom Patriot dokázali väčšinou zostreliť. Rusko však za roky vojny rapídne zvýšilo výrobu a vytrvalými útokmi ukrajinské zásoby vyčerpalo.
Úspešnosť zostreľovania balistiky klesla na 20 až 30 percent
„Jediné prostriedky protivzdušnej obrany, ktoré dokážu efektívne zostreľovať ruskú balistiku, sú systémy Patriot a strely PAC-3. V súčasnosti čelíme ich veľmi výraznému nedostatku,“ upozornil bezpečnostný analytik Nazarij Barčuk z Ukrajinského bezpečnostného a kooperačného centra.
Úspešnosť zostreľovania balistických rakiet sa podľa neho pohybuje len okolo 20 až 30 percent. Väčšina tak zasiahne cieľ vrátane civilných objektov. Rusko tým podľa analytika vedome pácha teror, aby vytvorilo tlak na obyvateľov a vynútilo si lepšie podmienky pri rokovaniach.
Rakety s americkými čipmi
Paradoxom je, že rakety, ktoré zabíjajú Ukrajincov, sa stále nezaobídu bez západných technológií. Poradca ukrajinského prezidenta pre sankčnú politiku Vladyslav Vlasjuk to novinárom ukázal priamo na trofejných súčiastkach vo vojnovom múzeu v Kyjeve.
Pri raketách Kinžal sa Rusi v roku 2023 pokúsili nahradiť americké procesory od Texas Instruments vlastnými čipmi. V palubnom počítači z rakety zostrelenej v máji tohto roka sa však americké procesory objavili znova, ruské náhrady totiž nesplnili požadované parametre.
V ruských raketách Ukrajinci opakovane nachádzajú aj komponenty nemeckej firmy Harting či spoločnosti STMicroelectronics so sídlom vo Švajčiarsku. Vlasjuk kritizuje, že úrady a firmy nerobia dosť, aby sa ich výrobky do Ruska nedostávali cez tretie krajiny. „Nie sme spokojní s argumentáciou, že výroba neprebieha vo Švajčiarsku, že s tým nemôžeme nič robiť alebo že ide o lacné súčiastky. Prepáčte, ale po piatich rokoch vojny to nie je odpoveď,“ povedal.
Rýchlejšie drony a drahé rakety
Ukrajinskú oblohu medzitým križujú čoraz dokonalejšie drony. Pôvodne iránske Šáhidy Rusi vylepšili a od augusta nasadzujú vo veľkom verzie Geran-4 a Geran-5. „Dosahujú rýchlosť 500 až 600 km/h a pri manévroch až 1000 km/h,“ opisuje Barčuk. Úspešnosť klasického zostreľovania pre ne spočiatku klesla z 90 na 30 percent. Ukrajinci ju podľa analytika dokázali opäť zvýšiť na 80 percent, a to vďaka stíhacím dronom, ktoré nepriateľské drony zachytávajú, a automatizovaným vežiam s umelou inteligenciou.
Expert na elektronický boj a externý poradca prezidenta Volodymyra Zelenského Serhij „Fleš“ Beskrestnov však upozorňuje na nepomer v nákladoch. „Bežný dron Geran stojí okolo 130-tisíc dolárov. Ak taký dron zostreľujeme raketou za 300-tisíc či milión dolárov, je to šialenstvo,“ hovorí. Ukrajina preto podľa neho naliehavo potrebuje vlastné lacné rakety a záchytné drony.
Drony, ktoré sa učili na snímkach skladov
Najväčšie nebezpečenstvo však Beskrestnov vidí v nastupujúcich autonómnych systémoch riadených umelou inteligenciou. „Vstupujeme do éry, keď systémy elektronického boja proti GPS alebo rádiovému riadeniu prestanú fungovať. Nastupujúca generácia dronov a rakiet využije optickú navigáciu podľa povrchu zeme,“ varuje.
Dron s neurónovou sieťou podľa neho nepotrebuje satelitný signál ani spojenie s operátorom a letí len 20 až 40 metrov nad zemou, takže ho radary včas neodhalia. Takýto dron môže dostať zadanie: leť nízko, nájdi železnicu, sleduj ju a keď uvidíš vlak, zaútoč na lokomotívu. „Je to desivá budúcnosť. Tieto drony sa učili na databázach snímok našich skladov a dokážu samy autonómne zničiť cieľ,“ vysvetľuje expert.
Ďalšou hrozbou je podľa neho ruská satelitná sieť Rassvet, obdoba amerického Starlinku s 200 až 250 družicami. Rusku by umožnila riadiť drony a rakety v reálnom čase nad celou Ukrajinou aj Európou. „Ak nezačneme vyvíjať rušiace systémy proti tejto sieti už teraz, v momente jej spustenia bude neskoro,“ zdôrazňuje Beskrestnov. Rusko podľa neho vyrába až tritisíc dronov mesačne a na ich vývoji sa podieľajú aj čínski inžinieri. V trofejných dronoch Ukrajinci nachádzajú čínske motory, antény aj kamery.
Napriek vzdušnému teroru sa Ukrajine darí držať front. Tempo ruského postupu v Doneckej oblasti sa podľa Barčuka spomalilo najmenej štvornásobne. Ukrajina zároveň rozvíja vlastný raketový program. Spoločnosť Firepoint nasadzuje raketu FP-7 na údery v tyle nepriateľa a čoskoro by mala dokončiť aj výkonnejšiu strelu FP-9 s doletom až 800 kilometrov, ktorá by dokázala zasiahnuť aj ciele v Moskovskej oblasti.
