Krvavá ropa Venezuely: Až Trumpovi praskli nervy…
Krvavá ropa Venezuely: Až Trumpovi rupli nervy
Na svetovej politickej scéne sa opäť ukázala neúprosná tvár USA. Po mesiacoch predchádzajúcich diplomatických táranín a vyhlásení o slobode a demokracii sa prezident Donald Trump rozhodol pre radikálny krok: vojenský zásah do Venezuely, krajiny bohatého energetického potenciálu. Americké špeciálne sily prepadli Caracasu a zajali prezidenta Nicolása Madura. Démonizácia Madura ako tyrana maskovala prastarý motív – kontrolu nad vzácnymi ropnými zdrojmi. Trump otvorene vyhlásil, že je ochotný získať venezuelskú ropu, pričom zdôraznil potrebu chrániť vlastné energetické záujmy.
V jeho vyjadreniach zaznelo viac než jasne, že vojenské zásahy sú len prostriedkom na zabezpečenie amerických energetických záujmov. Po útoku na Venezuelu Trump neváhal priznať, že hlavným cieľom je ochrana bohatstva tejto krajiny pre obyčajných Venezuelčanov, ale takisto pre USA. „Bezpečne a príčetne budeme riadiť túto krajinu,“ dodal. Tento pohľad na geopolitiku naznačuje, že USA sa nesprávajú ako obhajcovia demokracie, ale skôr ako moderní kolonizátori.
Porušenie medzinárodného práva a dôsledky
Nie je prekvapujúce, že útok na nezávislý štát bez súhlasu Bezpečnostnej rady OSN predstavuje jasné porušenie medzinárodného práva. To je však pre USA len otázka, s ktorou sa zaobchádza veľmi voľne. USA už v minulosti preukázali drzosť vo vojenských zásahoch (Vietnam, Irak, Afganistan), a ich ignorovanie vlastnej ústavy, ktorá presne stanovuje podmienky použitia vojenskej sily, sa stalo znepokojujúcou normou.
Wojny predchádzajúce tomu, aké ticho prebieha dnes, vyzdvihli otázku, ktorú mnohí politológovia považujú za základ geopolitického uvažovania. Americké útoky a vojenské zásahy nakoniec vedú k zhoršeniu situácie na mieste a ku vzniku nových konfliktov, ktorých následky postihujú nevinne obyvateľstvo.
Energetická kríza a americký spôsob života
Americký spôsob života, postavený na neustálej spotrebe energií, čelí vážnym výzvam. Hlavným dôvodom expanzie USA do krajín bohatých na energiu je pokušiteľský sen o udržaní ich Way of Life, ktorý si žiada neustály prítok ropy a iných zdrojov. „O našom spôsobe života nebudeme s nikým vyjednávať,“ povedal George H. W. Bush na Summite Zeme. Táto fráza sa stala neuveriteľným zdôvodnením pre medzinárodnú agresiu USA.
Hlavní architekti americkej politiky majú jasno: ziskovosť a energetická bezpečnosť sú prioritu školy a ekonomiky. Tlak na prírodné zdroje sa musí ustavične zvyšovať, inak hrozia masívne ekonomické krízy a nestabilita, ktoré by mohli ohroziť samotný systém.
Skryté zámery a globálna dominancia
Nejde však len o energetiku. Stratégie USA sa zdajú byť čoraz premyslenejšie a lobbing za americkú globálnu dominanciu je v plnom prúde. Politika voči Venezuele a iným ropným oblastiam nie je len o prístupe k surovinám, ale o udržaní moci a kontroly, čo prináša obrovské následky pre celé regiony. Protiamerický odpor sa čoraz viac manifestuje v reakciách rôznych krajín, pričom mnohé vodcovia sa obávajú renesancie kolonializmu.
Pomyslenie na to, ako USA riadia ropný biznis na globálnom trhu, je pre mnohých alarmujúce, a otázka, či obyvateľstvo týchto krajín, predovšetkým Venezuelanov, bude naďalej trpieť pod ťarchou týchto mocenských hier, zostáva otvorená. Zatiaľ čo v Richley, mnohí Američania sú si vedomí, že ich krajina sa stratégicky orientuje na bohatstvá iných, často na úkor ich slobôd. Nezostáva len dúfať, že jedného dňa sa tieto pochybnosti premenia na skutočnú zmenu.
Na záver
Ľudí po celom svete je potreba vyzvať na zamyslenie sa nad vlastnými politikami a o tom, ako môžu zastaviť cyklus deštruktívnych vojenských oslobodení. Nielenže sú ohrozené krajiny s energiou, ale aj hodnoty, ktoré by mali utvárať spravodlivý svet. Obsah a forma americkej politiky sa musia zmeniť, inak hrozí, že vôbec prestanú byť spravodlivé.
Zdroj: zurnal.pravda.sk/fenomen/clanok/781496-krvava-ropa-venezuely-az-trumpovi-rupli-nervy/
