Kríza prišla v najhoršom čase: európske zásobníky sú prázdne a za rohom číha Ázia
Kríza prišla v najhoršom čase: Európske zásobníky sú na suchu a za rohom číha Ázia
Vojna na Blízkom východe zasiahla Európu v období, kedy sú jej zásobníky plynu po zime prakticky vyprázdnené. Tento rok bude potrebné nakupovať viac skvapalneného zemného plynu (LNG) na doplnenie zásob, pričom zároveň bude Európa čeliť konkurencii z Ázie o obmedzené množstvo dostupných dodávok.
Správy od agentúry Bloomberg uvádzajú alarmujúce čísla: Holandsko malo na začiatku aktuálneho týždňa zásobníky naplné len na šiestich percentách, čo je najnižšia úroveň pre toto obdobie od konca roka 2010. Nemecko, ako krajina s najväčšími zásobníkmi v EÚ, eviduje zásoby na úrovni približne 22 percent, a Česká republika sa pohybuje na úrovni okolo 29 percent. Celkový priemer v rámci EÚ dosahuje cirka 28 percent, čo je najmenej od roku 2022.
Súčasná situácia v oblasti skladovania plynu nadobúda na dôležitosti najmä vzhľadom na vojnu v Iráne, ktorá obmedzuje globálne dodávky a vyvoláva rast cien. Komisia Európskej únie, v osobe komisára pre energetiku Dana Jörgensena, vyzvala členské krajiny na včasné plnenie zásobníkov, aby sa predišlo konkurencii v dodávkach v letných mesiacoch, ktorá by mohla naďalej zvyšovať ceny plynu. Podľa jeho slov by vlády mali znížiť ciele plnenia zásobníkov na úroveň 80 percent a maximálne využiť flexibilitu, ktorá vyplýva z legislatívy EÚ.
Sezónne rozdiely v cenách plynu predtým spôsobovali, že plnenie zásobníkov nebolo ekonomicky výhodné. Avšak táto situácia sa začína od základu meniť; správy o škodách na plynárenských zariadeniach v Katare minulý týždeň spôsobily nárast cien dlhodobých zmlúv na dodávky plynu do Európy, čo zlepšilo sezónne cenové rozdiely, ktoré sú nevyhnutné pre vytváranie zásob počas letného obdobia.
Ceny európskych referenčných zmlúv na nákup plynu od začiatku vojny vzrástli o viac než 55 percent. Vojnový konflikt v oblastiach Blízkeho východu začal 28. februára útokom USA a Izraela na Irán, čo vyvolalo obavy o ďalší vývoj situácie a jeho možné následky na globálnu energetickú stabilitu.
