Dvanásť prehier za sebou je zdrvujúce vysvedčenie, Slovan je totálne bezmocný

Dvanásť prehier za sebou je zdrvujúce vysvedčenie. Slovan je totálne bezmocný

Ďalšia vysoká prehra. Opäť jeden mdlý výkon. A čoraz menej dôvodov hľadať výhovorky. To, čo Slovan Bratislava predvádza v Lige majstrov, už nie je iba o rozdiele v kvalite. Je to o bezradnosti, odovzdanosti a neschopnosti postaviť sa súperovi so vztýčenou hlavou.

Futbalisti Slovana Bratislava v Linzi. Belasí si v noci priviezli z Rakúska debakel 0:4. A mohlo byť ešte horšie. Pokojne aj poltucet, keby rakúsky majster v druhom polčase ležérne nezahodil niekoľko vyložených príležitostí.

Po štyroch zápasoch má Slovan na konte nulu a hrozivé skóre 1:17. Čísla, ktoré nepotrebujú komentár. Hoci si ho, žiaľ, tentoraz zaslúžia.

Po dvoch týždňoch sa Bratislavčania opäť povozili na poriadnom kolotoči. Nebol síce taký rýchly ako v Ríme, ale na poriadny bolehlav to bohato stačilo.

Slovan v Linzi neprehral iba na góly. Prehral v streľbe, v rohoch, v aktivite, v osobných súbojoch a predovšetkým v dojme, ktorý na ihrisku zanechal.

Rozdiel medzi obomi mužstvami bol miestami až zarážajúci. Akoby proti sebe nestáli dvaja účastníci tej istej súťaže, ale tímy z rozdielnych výkonnostných kategórií. Takmer päť očakávaných gólov na strane Linzu sú hrozivým údajom.

Slovan dnes nemá hernú tvár, nemá bojového ducha, nemá potrebnú kvalitu. Nedokáže súpera zatlačiť, prekvapiť, zneistiť. Keď sa dostane pod tlak, rozsype sa. Keď prehráva, nedokáže zmeniť obraz hry. Zostalo iba obligátne vysvetľovanie, aký kvalitný súper stál na opačnej strane.

Problém však zjavne nie je iba na ihrisku. Zaujímavé svetlo na súčasný stav Slovana vrhol deň pred zápasom Kevin Wimmer. Rakúsky obranca v nečakane otvorenom rozhovore pre portál 90minuten.at priznal, že počas jeho štvorročného pôsobenia v Bratislave kvalita mužstva skôr klesá, než rastie.

Klub sa pritom druhýkrát prebojoval do Ligy majstrov, zarobil milióny eur, no odchádzajúcu kvalitu nedokáže adekvátne nahrádzať. Namiesto posilňovania sa čoraz viac spolieha na hráčov zo slovenskej ligy. To môže byť zaujímavý obchodný model, sotva však recept na boj s európskou elitou.

Wimmer zároveň otvorene pomenoval aj problém s herným prejavom. „Momentálne vlastne nemáme plán B, a preto sa dostávame do problémov,“ priznal na adresu fungovania mužstva pod vedením Yayu Tourého.

Tréningy sú podľa neho mimoriadne intenzívne, hráči výborne kondične pripravení, ale futbalová stránka zaostáva.

A presne to vidíme na ihrisku.

Wimmer akoby nabádal, aby si v Slovane začali klásť nepríjemné otázky. Kam sa mužstvo za posledné roky vlastne posunulo? Ako je možné, že klub s pravidelnými príjmami z pohárov pôsobí čoraz bezmocnejšie?

A dokedy sa bude vedenie uspokojovať s tým, že už len samotná účasť v Európe je sama osebe úspech?

Iste, je to Liga majstrov. Súťaž najlepších, najvýnimočnejších aj najzámožnejších. Dá sa prehrať s Parížom Saint-Germain, padnúť v Ríme, doma s Dinamom Záhreb či Stuttgartom. Nikto od Slovana nežiada, aby pravidelne porážal gigantov.

Lenže je zásadný rozdiel medzi prehrou a opakovanou bezmocnosťou. Navyše, Slovan prehral v Lige majstrov už dvanástykrát za sebou. Dvanásť zápasov, dvanásť prehier – to je zdrvujúce vysvedčenie.