Belgicko mení pravidlá vstupu do bytov migrantov

Belgický parlament schválil zákon o vstupe polície do obydlí migrantov

Belgický parlament minulý týždeň po približne desiatich hodinách búrlivej rozpravy schválil zákon, ktorý umožní polícii vstupovať do súkromných obydlí pri vymáhaní rozhodnutí o vyhostení. Poslanci rozhodli krátko po piatej hodine ráno napriek odporu ľudskoprávnych organizácií, právnikov a časti opozície.

Nové právomoci sa za prísnych podmienok budú vzťahovať na ľudí bez oprávnenia na pobyt, ktorí odmietajú opustiť krajinu a predstavujú bezpečnostné riziko. Zásah sa však môže uskutočniť aj v domácnosti človeka, ktorý ich ubytoval.

Hlasovanie po celonočnom rokovaní

Belgickí poslanci rokovali celú noc. V piatok 6. novembra krátko po 5.00 h ráno napokon schválili jeden z najdiskutovanejších návrhov migračnej legislatívy posledných mesiacov. Za návrh hlasovalo 80 zákonodarcov, proti bolo 35 a ďalších 12 sa zdržalo. Desaťhodinovú parlamentnú rozpravu sprevádzali ostré výmeny názorov, pokrikovanie medzi poslancami aj spor o to, či sa má hlasovanie vôbec uskutočniť.

Zákon presadila ministerka pre azyl a migráciu Anneleen Van Bossuytová z Novej flámskej aliancie (N-VA) spolu s ministerkou spravodlivosti Annelies Verlindenovou. Cieľom je umožniť polícii vykonávať rozhodnutia o vyhostení aj v prípadoch, keď sa cudzinci pred úradmi zdržiavajú v súkromných obydliach.

Podmienky zásahu a ochrana detí

Podľa schváleného textu bude polícia oprávnená vstúpiť do obydlia človeka bez práva na pobyt, proti ktorému existuje vykonateľné rozhodnutie o návrate alebo vyhostení. Samotný neoprávnený pobyt však nebude stačiť. Úrady budú musieť preukázať, že dotknutá osoba odmieta spolupracovať pri návrate do krajiny pôvodu a zároveň existujú rozumné dôvody považovať ju za hrozbu pre verejný poriadok alebo národnú bezpečnosť.

Každý zásah musí vopred schváliť vyšetrujúci sudca. Ten má posúdiť aj nevyhnutnosť a primeranosť opatrenia a to, či neexistuje menej invazívny spôsob, ako rozhodnutie vykonať. Nové pravidlá umožnia policajtom vstupovať do obydlí od 5.00 do 21.00 h. Ak to bude potrebné, môžu privolať zámočníka. Polícia bude môcť požiadať dotknutú osobu o predloženie dokladov totožnosti.

Mimoriadne diskutovaná je možnosť vstupu do domácností tretích osôb. Ak sa človek, ktorého chcú úrady vyhostiť, zdržiava napríklad u priateľov, príbuzných alebo iných ľudí, súdne povolenie sa môže vzťahovať aj na ich príbytok.

Parlament počas prípravy zákona prijal aj dodatočné ochranné opatrenia týkajúce sa maloletých. Povolenie na zásah nemožno vydať voči maloletému dieťaťu ako osobe, ktorej vyhostenie sa má týmto spôsobom vykonať. Ak však deti bývajú na adrese, kde sa nachádza dospelý človek, ktorého úrady hľadajú, zákon zásah automaticky nevylučuje. Vyšetrujúci sudca musí pri rozhodovaní prihliadať na najlepší záujem dieťaťa.

Protesty a výhrady odborníkov

Proti novým právomociam polície protestovali tisíce ľudí. V stredu 4. novembra vytvorilo približne tritisíc demonštrantov ľudskú reťaz okolo Justičného paláca v Bruseli. Viac než 50 ďalších protestných podujatí sa uskutočnilo v rôznych častiach Belgicka.

Amnesty International vyzvala poslancov, aby návrh odmietli. Organizácia upozornila, že zásahy môžu neprimerane zasahovať do práva na súkromný a rodinný život. Výhrady vzniesli aj právnické organizácie, ktoré upozorňujú najmä na nejednoznačnosť kritérií pri posudzovaní nebezpečenstva pre verejný poriadok. Proti povoleniu vyšetrujúceho sudcu na vstup do obydlia zákon nepripúšťa riadne odvolanie, preto advokáti avizovali kroky smerujúce k napadnutiu zákona na súde.

Obhajoba vlády a politický kontext

Ministerka Van Bossuytová zákon obhajuje ako opatrenie, ktoré má umožniť efektívnejšie vyhosťovanie osôb predstavujúcich bezpečnostné riziko. Podľa nej sa doterajšie postupy často dostávali do slepej uličky, keď sa ľudia s vykonateľným rozhodnutím o vyhostení ukrývali za dverami súkromných obydlí. Ministerka po hlasovaní uviedla, že nové pravidlá majú pomôcť pri vyhosťovaní páchateľov závažných trestných činov vrátane sexuálneho násilia, drogových deliktov a osôb šíriacich nenávisť.

Politickú atmosféru hlasovania komplikovala aj neistota okolo budúcnosti vlády premiéra Barta De Wevera. Ten v pondelok 2. novembra ponúkol kráľovi Filipovi demisiu po tom, ako sa päťčlenná vládna koalícia nedokázala dohodnúť na rozpočte na rok 2027. O niekoľko hodín po rannom hlasovaní kráľ premiérovu demisiu odmietol a vyzval koaličné strany na obnovenie rozpočtových rokovaní.

Nové pravidlá zatiaľ neplatia. Po parlamentnom hlasovaní nasleduje proces kráľovského schválenia a vyhlásenia zákona. Účinnosť sa predpokladá od 1. marca 2027, pokiaľ kráľ neurčí skorší termín. Belgické ministerstvo pre azyl a migráciu bude musieť do 18 mesiacov od nadobudnutia účinnosti vyhodnotiť fungovanie novej právnej úpravy, osobitne jej dosah na maloleté deti.