EÚ drží ruské peniaze. Trump ani Putin nemajú na Ukrajine voľnú ruku
EÚ má v rukách ruské peniaze. Trump a Putin si na Ukrajine nemôžu presadiť všetko
Európa nehovorí jedným hlasom a nemá zástupcu za rokovacím stolom pri rozhovoroch medzi Kyjevom, Moskvou a Washingtonom. Pozornosť sa však sústreďuje aj na mandát vyslancov prezidenta Donalda Trumpa – jeho zaťa Jareda Kushnera a podnikateľa s nehnuteľnosťami Stevena Witkoffa.
Do hry vstúpila porážka republikánov vo voľbách do Snemovne reprezentantov a Senátu z 3. novembra. Ukrajinci a mnohí európski spojenci Kyjeva sa obávajú, že by Trumpova vláda mohla presadiť veľkú dohodu s Moskvou, ktorá by prospela ruskému diktátorovi Vladimirovi Putinovi.
Americký politológ Steven Greene zo Severokarolínskej štátnej univerzity si myslí, že Trump má po kongresových voľbách do istej miery zviazané ruky. V zahraničnej politike má rozsiahle právomoci, no keby sa príliš usiloval vyjsť v ústrety ruskému vládcovi, narazil by na odpor nemalej časti politickej scény vrátane mnohých republikánov.
„Myslím si, že Trump už môže odpísať nejakú veľkú dohodu s Ruskom, ktorá by sa páčila Moskve. Aj teraz v Kongrese existuje silná väčšina podporujúca Ukrajinu. Je celkom možné, že v Kongrese by sa mohla nájsť aj väčšina schopná zvrátiť prezidentove rozhodnutia v oblasti zahraničnej politiky,“ povedal Greene.
V utorok a v stredu sa v Abú Zabí konali trojstranné americko-ukrajinsko-ruské rokovania. Kushner a Witkoff odtiaľ odleteli do Moskvy na stretnutie s Putinom a odtiaľ sa presunú do Írska na schôdzku s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. V Dubline sa dnes koná summit Európskeho politického spoločenstva, zajtra tam bude neformálne stretnutie lídrov členských krajín EÚ. Slovensko zastupuje premiér Robert Fico.
Najviditeľnejším výsledkom rokovaní v Abú Zabí je ďalšia dohodnutá výmena väzňov medzi Kyjevom a Moskvou. Bývalý veľvyslanec na Ukrajine John Herbst to označil za úspech vzhľadom na zneužívanie, ktorému ukrajinskí väzni čelia v ruskom zajatí. Zelenskyj privítal diskusie o bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu, pričom Washington údajne opätovne ponúka model podľa vzoru článku 5 NATO. Herbst si myslí, že Putin by s tým mohol súhlasiť len vtedy, keby sa Ukrajina vzdala ďalšieho územia.
Bývalý veľvyslanec USA pri Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe Michael Carpenter zdôraznil, že rokovania sa predvídateľne skončili bez prielomu. Pokrok sa nepodarilo dosiahnuť ani v otázke možného prímeria, ktoré Moskva vytrvalo odmieta, hoci Kyjev s ním súhlasil už vlani na jar.
Ruskí vyjednávači v Abú Zabí prezentovali mapy s neexistujúcimi územnými ziskami. Podľa Inštitútu pre štúdium vojny bude Moskva pravdepodobne pokračovať v tomto prístupe a tvrdiť, že štyri ukrajinské regióny patria Rusku. Ukrajinské sily podľa odhadov ISW ovládajú 20,12 percenta Doneckej oblasti, 24,42 percenta Záporožskej oblasti a 30,11 percenta Chersonskej oblasti. V Luhanskej oblasti tento podiel predstavuje 0,38 percenta.
Šéf Kremľa navrhol uskutočniť humanitárnu misiu v Kosťantynivke v Doneckej oblasti, pričom tvrdí, že mesto ovládajú ruské sily. Podľa Kyjeva v meste naďalej pôsobia aj ukrajinské jednotky. Putin navrhol, aby na organizácii misie spolupracovali ukrajinský a ruský ombudsman pre ľudské práva, a uviedol, že Moskva je pripravená zaistiť bezpečnosť operácie, pričom na odmínovanie okolia by potrebovala päť dní.
Hoci Európa nesedí priamo za rokovacím stolom v Abú Zabí, má zásadné páky na ovplyvnenie rokovaní. Upozornila na to šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová. Rusko podľa nej od rozhovorov očakáva zrušenie sankcií, ako aj uvoľnenie zmrazených aktív. „Ide o rozhodnutia Európy. Nemôže ich prijať nikto iný než Európa. Rusko nechce rokovať s Európou, pretože je jednoduchšie rokovať so Spojenými štátmi,“ povedala Kallasová pre televíziu France 24.
Debata o tom, kto by mal Úniu zastupovať, je intenzívna a očakáva sa, že bude jednou z tém aj na schôdzkach v Dubline. Najčastejšie sa hovorí o fínskom prezidentovi Alexandrovi Stubbovi a talianskej premiérke Giorgii Meloniovej. Estónsky predseda vlády Kristen Michal to považuje do veľkej miery za bezpredmetnú diskusiu. Podľa neho má EÚ na to určených ľudí – predsedu Európskej rady Antónia Costu, ktorý môže reprezentovať členské štáty, a Kallasovú, ktorej úlohou je zastupovať EÚ v otázkach zahraničnej politiky.
„Zastupovať by nás mali ľudia, ktorí sa zodpovedajú Európe, a nie tí, ktorí sú po chuti Putinovi,“ vyhlásil Michal.


