EÚ rieši, kto bude rokovať s Putinom. V hre je 70 miliárd pre Ukrajinu

EÚ rieši, kto bude rokovať s Putinom. V hre je 70 miliárd pre Ukrajinu

Kto bude rokovať s Putinom za Európu? Lídri EÚ sa rozdelili na tri tábory

Európska únia chce zohrávať aktívnu úlohu v mierových rokovaniach o ukončení ruskej vojny proti Ukrajine. Hoci účasť európskych zástupcov na ďalšom kole rozhovorov už potvrdil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, členské štáty sa stále nezhodujú na tom, kto by mal za Európu hovoriť. Otázka rozdeľuje európskych lídrov minimálne na tri tábory a patrí medzi hlavné témy piatkového neformálneho summitu v írskom Dubline.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová pred začiatkom summitu zdôraznila, že Európa sa do mierového procesu zapája s cieľom chrániť vlastné záujmy a zároveň podporovať Ukrajinu. „Myslím si, že je zrejmé, že Európa sa zapája do mierových rokovaní nielen s cieľom chrániť naše záujmy, ale aj s cieľom podporiť Ukrajinu,“ vyhlásila von der Leyenová.

Účasť Európanov na ďalšom kole mierových rozhovorov, ktoré sa má uskutočniť budúci týždeň, potvrdil už vo štvrtok večer ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Zdôraznil, že európski predstavitelia nebudú iba pasívnymi pozorovateľmi. „Bude tam vyjednávací tím, ktorý nebude len sledovať dianie ani konať samostatne, ale bude mať slovo,“ uviedol Zelenskyj.

Nevyhnutnosť európskej účasti zdôraznil aj osobitný americký vyslanec Jared Kushner. Podľa neho nemožno dosiahnuť dohodu o ukončení vojny bez toho, aby Európania sedeli pri rokovacom stole. Kushner pricestoval do írskej metropoly spolu s ďalším americkým splnomocnencom Stevom Witkoffom po stretnutí s ruským prezidentom Vladimirom Putinom v Moskve.

Tri tábory a spor o európske zastúpenie

Hoci sa európska účasť na ďalších rokovaniach črtá, otázka, kto bude Európu zastupovať, zostáva otvorená. Členské štáty sa rozdelili minimálne na tri skupiny, z ktorých každá presadzuje odlišné riešenie. Francúzsko a Nemecko uprednostňujú, aby Európu zastupovali predovšetkým vojensky najsilnejšie krajiny skupiny E3, teda Francúzsko, Nemecko a Británia. Paríž a Berlín sa zdráhajú prenechať Bruselu svoje prípadné miesta pri rokovacom stole.

Ďalší tábor, ku ktorému patrí Taliansko a menšie členské štáty, podporuje predsedu Európskej rady Antónia Costu. Ten je vzhľadom na svoju funkciu prirodzeným kandidátom na zastupovanie celej Európskej únie. Costa sa zatiaľ javí ako najprijateľnejšia možnosť pre členské štáty. Okrem mandátu zastupovať lídrov EÚ mu určitú mieru neutrality poskytuje aj jeho politická minulosť na čele portugalskej vlády.

Tretia skupina zvažuje vytvorenie nového formátu zastúpenia, či už prostredníctvom jednej osoby, alebo menšej delegácie. Do diskusie o možných kandidátoch sa zapojil aj český premiér Andrej Babiš. Už skôr vyhlásil, že si v úlohe európskeho zástupcu dokáže predstaviť taliansku premiérku Giorgiu Meloniovú, dánsku premiérku Mette Frederiksenovú, poľského premiéra Donalda Tuska, britského premiéra Andyho Burnhama alebo predsedu Európskej rady Costu.

Rozhodnutie by mohlo padnúť do dvoch týždňov

Írsky premiér Micheál Martin pri príchode na piatkové rokovanie vyjadril nádej, že summit prinesie jasnejšiu predstavu o budúcom zastúpení Európy. Podľa neho by sa o tejto otázke malo rozhodnúť v priebehu jedného až dvoch týždňov. Na naliehavosti dohody trvá aj talianska premiérka Giorgia Meloniová. Hoci sa neformálny summit mal pôvodne venovať predovšetkým umelej inteligencii, podľa Meloniovej je neodkladné čo najskôr určiť, kto bude Európu reprezentovať pri rokovaniach s Ruskom. Takéto rozhodnutie by sa podľa nej malo prijať v koordinácii s Britániou a Nórskom. Jej postoj podporil aj český premiér Babiš.

Ukrajine môže chýbať 70 miliárd eur

Okrem zastúpenia na mierových rokovaniach sa európski lídri musia zaoberať aj financovaním Ukrajiny. Tá bude v roku 2027 čeliť výraznému nedostatku finančných prostriedkov, pričom podľa odhadov jej môže chýbať približne 70 miliárd eur. Nemecký kancelár Friedrich Merz presadzuje, aby sa riešenie financovania Ukrajiny prepojilo s rokovaniami o budúcom dlhodobom rozpočte Európskej únie na roky 2028 až 2034. Takýto postup však naráža na odpor niektorých členských štátov. Medzi lídrov, ktorí ho dôrazne odmietajú, patrí aj slovenský premiér Robert Fico.