Putin: Vojnu s Európou nechceme, ale sme pripravení

Putin: Vojnu s Európou nechceme, no sme pripravení

Rusko je podľa Vladimira Putina pripravené na prípadnú vojnu s Európou, Moskva ju však nechce. Ruský prezident zároveň varoval, že ak by napätie prerástlo do otvoreného konfliktu, víťaza by podľa neho nebolo.

„Sme pripravení, ale vojnu s Európou nechceme,“ povedal Putin na tlačovej konferencii po rusko-africkom samite. Jeho vyjadrenia citovala agentúra Interfax-RU.

Odmietol scenár strategickej porážky do roku 2030

Ruský prezident zároveň odmietol predstavu, že by Európa mohla do roku 2030 dosiahnuť strategickú porážku Ruska. Takýto scenár označil za sotva možný. Upozornil však, že prípadná eskalácia by mala katastrofálne následky pre obe strany.

„Ak to zájde príliš ďaleko, nebude vôbec žiadny víťaz. Nech na to nikto nezabudne,“ varoval Putin.

Rastúce napätie a zmeny vo vojenskom plánovaní

Putinove slová prichádzajú v období rastúceho napätia medzi Ruskom a európskymi krajinami. Tie v posledných mesiacoch upozorňujú na riziká spojené so sabotážami, špionážou, kybernetickými útokmi či narúšaním vzdušného priestoru dronmi.

Niektoré štáty zároveň menia svoje vojenské plánovanie. Nemecké špeciálne jednotky KSK sa podľa denníka Kyiv Post začali pripravovať aj na scenár konvenčného konfliktu s Ruskom. Ich výcvik sa tak už neobmedzuje na tradičné úlohy, ako sú protiteroristické operácie či oslobodzovanie rukojemníkov.

Samotný Putin však tvrdí, že Moskva má záujem o obnovenie vzťahov s európskymi krajinami. Podľa neho by Rusko chcelo zlepšiť kontakty nielen s Európskou úniou ako celkom, ale aj s jednotlivými štátmi.

Putin ocenil kontakt so severskými lídrami

Práve v tomto kontexte obhajoval aj nedávny telefonát s fínskym prezidentom Alexandrom Stubbom a nórskym premiérom Jonasom Gahrom Størem. Obaja politici hovorili s Putinom 27. októbra. Telefonát sa uskutočnil po týždni intenzívnej diplomatickej aktivity okolo vojny na Ukrajine a vyvolal kritiku časti európskych predstaviteľov.

Putin tvrdí, že iniciatíva na rozhovor prišla práve od severských lídrov. Podľa neho pritom nešlo iba o vojnu na Ukrajine, ale aj o napätie v Baltskom mori. „Viem, že neskôr boli kritizovaní, ale nie je na nás, aby sme posudzovali, či to bolo správne alebo nesprávne. Myslím si, že to bolo správne,“ povedal Putin podľa agentúry Interfax.

Ruský prezident v tejto súvislosti odkázal na rozdielne postoje jednotlivých európskych krajín. Niektorí európski politici podľa neho nechcú Rusko poraziť, ale snažia sa o konštruktívny dialóg. „V Európe sú ľudia, ktorí nechcú Rusku spôsobiť strategickú porážku, ako to chcú niektorí, ale chcú nadviazať určitý konštruktívny dialóg,“ uviedol.

Telefonát Stubba a Støreho s Putinom nadväzoval na ich predchádzajúce diplomatické aktivity. Obaja severskí lídri 20. októbra hostili v Osle stretnutie ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského s americkým vyslancom Stevom Witkoffom. Na rokovaní sa na diaľku zúčastnil aj Jared Kushner, zať amerického prezidenta Donalda Trumpa.

Witkoff následne odcestoval do Petrohradu, kde 21. októbra rokoval priamo s Putinom. Americký vyslanec podľa dostupných informácií presadzoval obnovenie trojstranných rokovaní medzi Ruskom, Ukrajinou a Spojenými štátmi.

Kremeľ odmieta účasť Európy na ďalších rokovaniach

Kým Putin hovorí o potrebe obnovovať kontakty s Európou, Kremeľ zároveň odmieta jej priame zapojenie do ďalších rokovaní o Ukrajine.

Kyiv Post upozornil, že Kremeľ v rovnaký deň vylúčil účasť európskych predstaviteľov na novembrových rokovaniach v Abú Zabí, na ktorých sa majú zúčastniť Ukrajina a Spojené štáty.

Rusko pritom naďalej tvrdí, že mierové riešenie vojny na Ukrajine je možné iba vtedy, ak budú zohľadnené jeho záujmy. Putin tak na jednej strane vysiela signál, že Moskva nechce otvorený konflikt s Európou a je pripravená rokovať. Na druhej strane však pokračuje v presadzovaní podmienok, ktoré európske štáty a Ukrajina odmietajú, a zároveň sa snaží udržať Európu mimo kľúčových rokovaní o budúcnosti vojny.