Rusko rátalo s Trumpovým tlakom na Ukrajinu. Kremeľ priznal neúspech, zapája sa Európa
Rusko čakalo, že Trump prinúti Ukrajinu ustúpiť. Kremeľ priznáva neúspech, do hry vstupuje Európa
Rusko očakávalo, že americký prezident Donald Trump dokáže prinútiť Ukrajinu, aby pristúpila na podmienky Moskvy. Tento predpoklad sa však nenaplnil, priznal poradca ruského prezidenta Vladimira Putina Jurij Ušakov. Kremeľ preto začína otvorene hovoriť o potrebe rokovať nielen s Kyjevom a Washingtonom, ale aj s európskymi krajinami.
Moskva pôvodne predpokladala, že Spojené štáty využijú svoj vplyv na ukrajinské vedenie a presadia ústupky, ktoré by Kyjev za iných okolností odmietol. S takýmto očakávaním podľa Ušakova Kremeľ pristupoval aj k minuloročnému stretnutiu Donalda Trumpa a Vladimira Putina na Aljaške. „Po Anchorage sa zdalo, že americká administratíva bude schopná Kyjevu niečo nadiktovať a prinútiť ho, aby sa podriadil. Zatiaľ to však celkom nevyšlo,“ vyhlásil Ušakov v rozhovore s prokremeľským novinárom Pavlom Zarubinom.
Podľa Ušakova sa ukázalo, že samotné rokovania s Ukrajinou a Spojenými štátmi nemusia stačiť na dosiahnutie dohody. „Nestačí totiž hovoriť iba s Kyjevom. Musíme hovoriť s celou Európou, ktorá Kyjev plne podporuje,“ dodal Putinov poradca.
Ušakovove vyjadrenia prichádzajú v čase, keď sa pripravuje ďalšie kolo trojstranných rokovaní medzi Ukrajinou, Spojenými štátmi a Ruskom. Stretnutie by sa malo uskutočniť približne 10. novembra, pravdepodobne v Abú Zabí alebo vo Švajčiarsku. Kyjev sa spolu s Washingtonom pokúša presvedčiť Moskvu, aby sa rozhovory začali najmenej o týždeň skôr, pričom argumentuje zhoršujúcou sa situáciou v krajine, ktorej energetická infraštruktúra čelí ďalším ruským útokom.
„V decembri bude každý týždeň náročný. Keď nemáte elektrinu, vodu ani kúrenie, záleží na každom dni,“ povedal zdroj z okolia prezidenta Volodymyra Zelenského. Rusko od začiatku vykurovacej sezóny zintenzívnilo údery na ukrajinské energetické zariadenia. Moskva podľa dostupných informácií zatiaľ s posunutím termínu rokovaní nesúhlasila. Ušakov síce potvrdil pripravenosť Ruska obnoviť trojstranné rozhovory po 4. novembri, súčasne však upozornil, že od prvého stretnutia nemožno očakávať zásadný prelom.
Jednou z otvorených otázok zostáva účasť európskych krajín. Ukrajina presadzuje, aby ich zástupcovia boli prítomní už na prvom stretnutí. Ušakovove slová naznačujú, že aj Moskva si uvedomuje význam európskej podpory Kyjeva. Problémom je podľa zdrojov predovšetkým chýbajúci spoločný európsky vyjednávač s dostatočnými právomocami. „Problém Európanov spočíva v tom, že nemajú určeného žiadneho osobitného zástupcu, čo znamená, že takíto vyslanci môžu iba prijímať signály a nemajú mandát na to, aby o niečom rozhodovali,“ uviedol jeden zo zdrojov.
Európske štáty preto zvažujú vyslanie vlastného predstaviteľa, ktorý by sa mohol zapojiť do rozhovorov s Moskvou. Medzi piatich možných kandidátov patrí aj český prezident Petr Pavel, ktorý v minulosti pôsobil ako predseda Vojenského výboru NATO.
Prípravy na nové diplomatické stretnutie sprevádza aj napätie vo vzťahoch medzi Spojenými štátmi a Ukrajinou. Trump v poslednom období kritizuje Zelenského za ukrajinské útoky na ruské rafinérie, ktorým pripisuje podiel na raste cien ropy. Ukrajinský prezident jeho výhrady odmieta a tvrdí, že zdražovanie súvisí s americkou vojnou proti Iránu. Kyjev zároveň upozornil na problémy so získavaním amerických spravodajských informácií o pripravovaných ruských útokoch a zaznamenal obmedzenia fungovania satelitného komunikačného systému Starlink.
Napriek snahe urýchliť diplomatické rozhovory Kyjev zdôrazňuje, že niektoré požiadavky Moskvy zostávajú neprijateľné. Zelenskyj v nedeľu vyhlásil, že Ukrajina nebude na prípadných rokovaniach súhlasiť s obmedzením veľkosti svojich ozbrojených síl ani s povojnovou neutralitou.
