Saková varuje: Plyn zdražel o 177 %, štáty nemajú z čoho platiť
Saková v Luxemburgu bije na poplach: Prichádza ďalšia energetická kríza
Plyn na svetových trhoch zdražel o 177 percent, elektrina o 100 percent a ropa o 54 percent. Účty čoraz viac zaťažujú domácnosti, firmy aj štátne rozpočty. Slovensko preto vo štvrtok na zasadnutí Rady EÚ pre energetiku v Luxemburgu žiadalo spoločné európske riešenie.
„Čelíme ďalšej energetickej kríze, ktorá trvá dlhšie, ako sme na začiatku roka očakávali. Ceny energií dramaticky rastú a jednotlivé štáty už nemajú dostatok verejných zdrojov na to, aby dokázali tieto náklady dlhodobo kompenzovať,“ upozornila podpredsedníčka vlády a ministerka hospodárstva Denisa Saková.
Európske podniky platia za energie výrazne viac ako konkurenti v iných častiach sveta. Ohrozuje to výrobu, investície aj pracovné miesta. Slovensko preto znova presadzuje voľnejšie pravidlá štátnej pomoci, teda pravidlá, podľa ktorých môžu vlády finančne podporiť firmy.
„Zároveň máme obmedzené možnosti pomoci podnikom v rámci súčasných európskych pravidiel. Nemôžeme očakávať, že každá krajina bude túto krízu riešiť sama. Potrebujeme spoločnú európsku odpoveď, a to čo najskôr,“ dodala Saková.
Na rokovaní zaznela aj požiadavka čo najskôr zvolať spoločné stretnutie ministrov energetiky a financií členských štátov. Jednu cestu však podľa šéfky rezortu hospodárstva Slovensko odmieta, a to povinné plošné obmedzenie spotreby energií pre domácnosti a firmy.
„Nepovažujeme za správne, aby sme v čase, keď ľudia a firmy už roky zápasia s vysokými účtami za energie, prichádzali s ďalšími povinnými obmedzeniami spotreby. Samotné vysoké ceny sú dostatočne silnou motiváciou šetriť všade tam, kde je to možné. Úlohou Európskej únie musí byť zabezpečiť dostatok energií za prijateľné ceny, nie prenášať ďalšie bremeno na domácnosti a podniky,“ tvrdí ministerka.
Pred zimou je podľa Sakovej Slovensko na tom lepšie ako väčšina Únie. Zásobami plynu v pomere k ročnej spotrebe patrí medzi päť najlepšie pripravených krajín EÚ. V Luxemburgu tiež presadzovalo rovnaké postavenie jadrovej energetiky a spolu s Českom a Poľskom vyzvalo na prijatie európskej stratégie na ochranu rafinérií.
