Správy z telefónu von der Leyenovej sa vraj automaticky mažú
Ursula von der Leyenová a zmiznuté správy: Kde je pravda?
Keď sa objavili správy, že textové správy z telefónu predsedníčky Európskej komisie, Ursuly von der Leyenovej, sa automaticky mažú, obrovské množstvo odborníkov to označilo za nedôveryhodné vysvetlenie. Je to len zúfalý pokus o ospravedlnenie, ktoré znova otvára otázky o transparentnosti najvyšších úradov Únie.
Kritika a skepticizmus odborníkov
Kyberbezpečnostný odborník Lukasz Olejnik naznačil, že tvrdenie o úspore pamäte znie absurdne. S takouto praxou by iba v 90-tych rokoch mohli zametať pod koberec, a predsa tu sme v 21. storočí. Ako môže byť v dnešnej dobe textová správa považovaná za nevyhnutne prekážku pamäte v telefonickom zariadení?
Otázniky nad transparentnosťou
Tento incident opäť podnecuje vážne obavy ohľadom transparentnosti v riadení Únie. Správa od francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, ktorá bola zaslaná von der Leyenovej práve v prípade kontroverznej obchodnej dohody EÚ – Mercosur, sa záhadne stratila. A ako keby to nestačilo, otázky vzbudilo aj „Pfizergate“, kedy podobným spôsobom zmizli správy o vakcínových kontraktoch. Čo sa to naozaj deje v zákulisí?
Vyšetrenia a ukážka nedostatočnosti
Európska ombudsmanka už začala vyšetrovanie týchto záležitostí, jedno k komunikácii s Pfizerom a druhé k Macronovej správe. Ako môže existovať dôvera v inštitúciu, ktorá sa v prípade takýchto dôležitých komunikácií vyhýba transparentnosti? Komisia sa snaží ospravedlniť mazanie správ pod zámienkou bezpečnosti, no v skutočnosti len odhaľuje ich slabosť a neschopnosť poskytnúť presné vysvetlenia. Môže byť ospravedlnením aj úspora miesta v telefóne?
Bezpečnosť versus transparentnosť
Hovorca EK obhajuje tento postup, že mazanie správ znižuje riziko únikov a bezpečnostných incidentov. Ale pohľad odborníkov naznačuje presný opak. Prečo by nevybavili predsedníčku telefónom s väčšou pamäťou, ak je tak enormne dôležité mať zaplnené všetky komunikačné kanály? Znie to skôr ako dohoda zakrývajúca niečo než ako reálne riešenie problémov.
Na ceste k úteche alebo odhaleniu?
Ako sa situácia vyvinie, je otázne. Avšak jedno je isté – ak sa inštitúcie ako Európska komisia snažia obhajovať takéto neprijateľné praktiky, znižujú svoju vlastnú dôveryhodnosť na minimum. Je načase, aby sme sa bez rozpakov pýtali, aký skutočný rozmer má transparentnosť v súčasnej dobe.
