Šuster: Sme v tom až po uši, na obyvateľa dlh vyše 16-tisíc eur
Šuster: Rozpočet je „zo zotrvačnosti“, sme v tom až po uši
Vláda schválila návrh rozpočtu, podľa ktorého chce budúci rok minúť o takmer 7,5 miliardy eur viac, než vyzbiera. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť tvrdí, že je protiústavný. Čo konkrétne odborníkom prekáža, vysvetľoval v Štúdiu ta3 člen rady Martin Šuster.
Premiér nazval rozpočet rozpočtom dobrých správ, minister financií rozpočtom udržania sociálneho štandardu. Šuster mu dal vlastné pomenovanie. „Tento rozpočet by som povedal, že je to rozpočet zo zotrvačnosti,“ uviedol.
Podľa neho pokračuje na 99 percent v nastavení z tohto roka. Vláda neprichádza s prorastovými opatreniami, ktoré sľubovala, neruší sa transakčná daň a vysoké dane zavedené v minulosti zostávajú. V rozpočte sú rezervy približne za 600 miliónov eur na priority, ktoré ešte nie sú schválené, napríklad vyššie dôchodky pre vybrané skupiny alebo opatrenia proti suchu, ktoré podľa Šustera prišli až po žatve.
Nič zásadné, čo by zlepšilo konkurencieschopnosť krajiny, tam podľa neho nie je. Z Vízie Slovensko 2040, ktorú pre vládu pripravila Slovenská akadémia vied, sa do rozpočtu nepremietlo takmer nič.
Na obyvateľa pripadá dlh vyše 16-tisíc eur
Deficit je podľa Šustera sledovaný preto, že je príliš vysoký, a nielen teraz. Od pandémie sa s výnimkou jedného roka drží na štyroch až piatich percentách HDP, čo znamená, že štát každý rok minie o viac než desať percent viac, než vyberie na daniach.
Rozpočtovaný deficit prepočítal Šuster na obyvateľa na približne 1 363 eur, čo je viac ako čistý príjem z priemernej mesačnej mzdy. To je však len jeden rok. Ak sa na obyvateľa prepočíta celkový verejný dlh, vyjde viac ako 16-tisíc eur na hlavu. Každý si to podľa Šustera môže pripočítať k vlastnej hypotéke či spotrebnému úveru a raz to bude treba splatiť.
Priestor na nápravu sa vraj zužuje, keďže dane sú zvýšené takmer na maximum. Na stabilizáciu verejných financií zostáva približne desať rokov. V opačnom prípade hrozí takzvaná grécka cesta, ktorá už podľa Šustera nie je len teoretickou možnosťou, ale reálnou hrozbou. Okolo roka 2040 sa totiž naplno prejaví starnutie populácie a náklady na dôchodky či zdravotníctvo výrazne stúpnu.
Na jeseň 2023 vláda zdedila deficit 4,9 percenta HDP a dnes odovzdáva rovnakých 4,9 percenta. Snahu konsolidovať podľa Šustera mala, no nebola ani zďaleka taká úspešná ako jej plány. Tie boli nastavené na viac než sedem miliárd eur, skutočnosť bola niečo cez päť miliárd. Po odpočítaní nových výdavkov a dočasných opatrení zostávajú zhruba dve miliardy, tie sa však stratili inde. Na úrokoch sa platí o miliardu viac a na obranu takisto o miliardu viac.
Prečo rada hovorí o porušení ústavy?
Jadrom sporu je dlhová brzda. Dlh je podľa poslednej známej hodnoty 61,4 percenta HDP, pričom ústavný zákon stanovuje pre toto obdobie hranicu 52 percent. „Ľudsky povedané, že sme zadlžení až po uši,“ povedal Šuster. Vláda sa tak mala podriadiť sankciám dlhovej brzdy, z ktorých jedna hovorí, že má predložiť vyrovnaný rozpočet.
Neznamená to však, že ho parlament musí schváliť. Ten je suverénom a môže rozhodnúť inak, zároveň je však viazaný článkom 55a ústavy o dlhodobej udržateľnosti financií. Šuster pritom pripustil, že vyrovnaný rozpočet by dnes nebol reálny, prechod z päťpercentného deficitu na nulu by ekonomiku uvrhol do recesie.
Vláda tvrdí, že vyrovnaný rozpočet predložiť nemusí, pretože neočakávané výdavky prekročili tri percentá výkonu ekonomiky a aktivuje sa výnimka. Šuster potvrdil, že taká výnimka existuje, vzťahuje sa však na nečakané výdavky spojené s plnením medzinárodných zmlúv alebo s likvidáciou živelných pohrôm.
Ministerstvo financií však do výpočtu zarátalo aj členské v Európskej únii, o ktorom sa vie roky dopredu, kofinancovanie eurofondov a všetky výdavky na obranu, hoci dve či tri percentá HDP sú len politickým cieľom. Vyšlo mu tak 3,2 percenta HDP. „Podľa nášho názoru sme presvedčení, že toto je účelová interpretácia len na to, aby sa vyhli sankciám dlhovej brzdy,“ vyhlásil.
Trináste dôchodky a energopomoc
Pri trinástych dôchodkoch Šuster poznamenal, že rok má dvanásť mesiacov, no ide o vlajkovú loď tejto vlády. Dnes stoja približne 900 miliónov eur, pričom vláda ich zvyšovanie zmrazila a rozmrazenie valorizácie nechala na svoju nástupkyňu, ktorá sa tak dostane cez miliardu.
Energopomoc je podľa neho už štvrtý rok prakticky plošná, keďže sa týka asi 90 percent ľudí. Ak mala nejaká byť, mala byť cielená. Najväčší problém vidí v tom, že pripravuje ľudí o motiváciu šetriť, hoci ceny energií zostanú vysoké a Slovensko s nimi nič neurobí. Ak by ľudia videli skutočný cenový signál, prispôsobili by sa.
„Možno si zateplíme byt či dom, možno si kúpime teplejší sveter, alebo len nebudeme pobehovať po dome v trenkách,“ povedal. Pripomenul aj odhad Národnej banky Slovenska, podľa ktorého by krajina pri prispôsobení cien plynu po vzore Česka nakúpila plyn o miliardu eur lacnejšie.
