USA hrozia Iránu ďalšími útokmi. Tajné brífingy odhalili problém, ktorý Biely dom tají
Trump zvažuje odklad ďalších útokov na Irán
Washington – Americký prezident Donald Trump v uplynulých dňoch naznačil svojim najbližším poradcom, že by mohol upustiť od ďalšieho rozsiahleho bombardovania Iránu, pokiaľ Teherán alebo ním podporovaní húsíovia v Jemene nepodniknú nové provokácie. Informovali o tom tri osoby oboznámené s rokovaniami v Bielom dome. Trump svoje úvahy predniesol po sérii stretnutí s národnobezpečnostnými poradcami a spravodajských brífingoch. Definitívne rozhodnutie zatiaľ nepadlo.
Americký prezident v posledných týždňoch opakovane striedal vyhlásenia o možnom obnovení útokov s tvrdeniami, že vojenská fáza konfliktu sa prakticky skončila. Nové informácie naznačujú, že jeho rozhodovanie môže ovplyvňovať niekoľko faktorov vrátane tlaku spojencov, pochybností o účinnosti ďalších úderov a stavu amerických zásob zbraní.
Znepokojujúce informácie o americkom arzenáli
Podľa dvoch zdrojov bol Trump informovaný o stave amerických zásob munície, pričom niektoré kategórie zbraní sa mali znížiť na znepokojujúcu úroveň. Americká armáda počas vojny s Iránom spotrebovala takmer všetky zásoby niektorých presne navádzaných rakiet dlhého doletu. Išlo predovšetkým o taktické balistické rakety ATACMS a novšie strely PrSM, ktoré umožňujú zasahovať pozemné ciele z veľkej vzdialenosti. Jeden zo zdrojov uviedol, že spomínané zásoby sa medzičasom nepodarilo doplniť.
Biely dom však informácie o nedostatku munície odmieta. Jeho predstaviteľ uviedol, že americké ozbrojené sily majú dostatok výzbroje na splnenie všetkých strategických cieľov prezidenta. Presný aktuálny stav zásob nie je verejne známy.
Spravodajské služby spochybňujú účinnosť ďalšieho bombardovania
Podľa dvoch amerických predstaviteľov spravodajské služby dospeli k záveru, že prípadné obnovenie rozsiahlych úderov by pravdepodobne zásadne nezmenilo požiadavky iránskej vlády pri rokovaniach. Washington už počas konfliktu útočil na iránske vojenské a jadrové zariadenia, opakovanie podobných operácií preto nemusí priniesť očakávaný výsledok.
Hodnotenia zároveň naznačujú, že námorná blokáda a hospodárske sankcie spôsobujú Iránu značné ekonomické problémy. Ich pokračovanie by mohlo zvyšovať tlak na Teherán aj bez ďalšej rozsiahlej vojenskej kampane. Trump však možnosť nových úderov nevylúčil, medzi zvažovanými cieľmi naďalej figurujú aj podzemné objekty spojené s iránskym jadrovým programom.
Izrael presadzuje útoky, Saudská Arábia a Turecko vyzývajú na zdržanlivosť
Saudskoarabský korunný princ Muhammad bin Salmán a turecký prezident Recep Tayyip Erdogan vyzvali Trumpa počas telefonických rozhovorov v uplynulých dvoch týždňoch, aby neobnovoval bombardovanie Iránu. Trump mal saudskému korunnému princovi 31. októbra povedať, že po amerických kongresových voľbách plánuje ďalšie útoky. Bin Salmán ho však vyzval, aby rozhodnutie prehodnotil, pretože hospodárske sankcie už podľa jeho názoru prinášajú výsledky.
Opačný postoj presadzuje Izrael, ktorého predstavitelia naďalej naliehajú na Washington, aby proti Iránu podnikol ďalšiu vojenskú operáciu. Prezident sa tak ocitol medzi protichodnými požiadavkami regionálnych spojencov.
Tretia lietadlová loď dorazila na Blízky východ
Napriek úvahám o obmedzení útokov americká armáda ďalej posilňuje svoju prítomnosť v regióne. Na Blízky východ dorazila lietadlová loď USS Theodore Roosevelt, ktorá sa pridala k ďalším dvom americkým lietadlovým lodiam. Spojené štáty tak majú v oblasti tri lietadlové lode a rozsiahle námorné sily vrátane torpédoborcov a krížnikov.
Napätie pretrváva najmä v Hormuzskom prielive, ktorým pred vypuknutím vojny prechádzala približne pätina svetových dodávok ropy. Obchodné lode tam naďalej čelia útokom, mínam a ďalším bezpečnostným rizikám.
Vojna sa prejavila aj v amerických voľbách
V prieskume uskutočnenom krátko pred novembrovými kongresovými voľbami uviedlo 55 percent Američanov, že vojna s Iránom nestála za svoje náklady. Republikánska strana následne stratila kontrolu nad Kongresom. Viceprezident JD Vance označil vojnu za jeden z hlavných dôvodov jej volebnej porážky.


