Horúčavy podľa vedcov zabijú státisíce, El Niño horší ako pandémia

Horúčavy podľa vedcov zabijú státisíce, El Niño horší ako pandémia

El Niño môže zabiť viac ľudí ako pandémia. Len horúčavy si podľa vedcov vyžiadajú státisíce obetí

Nebude to vírus, a predsa môže zabiť viac ľudí než prasacia chrípka v roku 2009. Epidemiológovia varujú, že tohtoročný El Niño, ktorý má byť najsilnejší v histórii meraní, spôsobí úmrtnosť porovnateľnú s pandémiou. Len extrémne horúčavy si podľa prvých odhadov môžu vyžiadať takmer pol milióna obetí.

„El Niño v rokoch 2026 a 2027 spôsobí úmrtnosť v rozsahu pandémie,“ povedal podľa britského denníka The Telegraph Colin Carlson, epidemiológ z americkej Yaleovej univerzity. Podľa neho bude smrteľnejší ako pandémia prasacej chrípky z roku 2009, ktorá si vyžiadala približne 284-tisíc obetí.

Carlson preto vyzval Svetovú zdravotnícku organizáciu (WHO), aby El Niño vyhlásila za núdzovú situáciu v oblasti verejného zdravia medzinárodného významu. Ide o najvyšší stupeň varovania WHO, aký dnes platí napríklad pre ebolu v Konžskej demokratickej republike či pre šírenie detskej obrny.

Smrteľnejší ako prasacia chrípka

El Niño je prirodzený jav, ktorý sa vracia každých pár rokov. Otepľuje povrch Tichého oceána a tým zvyšuje teploty na celom svete. Klimatická zmena ho však ešte zosilňuje. Morská vlna horúčav môže spôsobiť nevyspytateľné búrky, silné suchá či rozsiahle požiare, ktoré ničia úrodu a ohrozujú zásobovanie potravinami.

„Prvá analýza naznačuje, že takmer pol milióna úmrtí spôsobia len extrémne horúčavy. A to nehovoríme o epidémiách horúčky dengue, cholery a ďalších infekčných chorôb, ktoré môžu prísť zároveň,“ napísal Carlson v článku pre web Think Global Health, ktorý pripravil s klimatológom Christopherom Callahanom z Indiana University.

Najviac obetí v Afrike a Ázii

Odhad vychádza zo štúdie Climate Impact Lab, ktorá vznikla na University of Chicago. Podľa nej môžu horúčavy spojené s El Niñom od júna 2026 do februára 2027 spôsobiť až 451-tisíc úmrtí navyše. Extrémne horúcich dní má byť o 44 percent viac ako v bežných rokoch. Štúdiu zatiaľ neposúdili iní vedci.

Najviac obetí horúčav čaká Nigériu, kde od septembra do februára môže zomrieť približne 31-tisíc ľudí. Nasledovať má Indonézia a Sudán.

„Je to také veľké číslo, že človek voči nemu môže otupieť. Tvoria ho však rodičia a deti, starí rodičia a susedia, ľudia, ktorí chodia do práce, starajú sa o rodiny a žijú svoje životy,“ povedal pre americkú televíziu CNN spoluautor štúdie Michael Greenstone.

Oceány sú najteplejšie v histórii

Obavy z El Niña rastú v čase, keď sa v Turecku koná klimatická konferencia OSN COP31. Svetová meteorologická organizácia (WMO) na nej predstavila novú správu o stave klímy. Posledné štyri roky boli podľa nej najteplejšie v histórii meraní a El Niño prinesie „ešte viac horúčav a extrémneho počasia“ až do neskorej časti roku 2027.

„El Niño Zemi žiadne nové teplo neprináša. Len ho uvoľňuje z oceánu, ktorý je dnes najteplejší, aký sme kedy namerali. Je teda z čoho uvoľňovať,“ vysvetlila generálna tajomníčka WMO Celeste Saulová. El Niño podľa nej bude „násobiť riziká“.

Šéf klimatickej agendy OSN Simon Stiell už v pondelok (9.11.) varoval, že klimatická kríza, ktorú ešte posilní mimoriadne silný El Niño, je „globálnou zdravotnou krízou pandemických rozmerov“.