Malá zmena v kúpeľni prospeje zdraviu aj peňaženke. Vyskúšajte ju už dnes večer
Malá zmena v kúpeľni môže prospieť zdraviu aj peňaženke
Menej energie na ohrev vody a povzbudenie po zobudení znejú lákavo. Výskum zo Švajčiarska naznačil aj zdravotné prínosy, no pri čítaní výsledkov rozhoduje niekoľko podstatných detailov.
Za ranné prebudenie pod sprchou sa platí aj vtedy, keď voda netečie dlho. Časť účtu tvorí jej ohrev a práve tu sa dá ušetriť bez nákupu nového zariadenia. Čím menej treba vodu zohriať, tým menej tepla spotrebuje.
Psychologička Lena Glaserová z Bazilejskej univerzity sa na tento zvyk pozrela cez motiváciu. Zaujímalo ju, čo človeka presvedčí, aby sa opakovane vzdal príjemnej teplej vody. Samotný prísľub nižších emisií totiž nemusí stačiť na to, aby pri zmene vydržal.
„Keď ľudia vidia osobný úžitok zo zmeny svojho správania a nemajú pocit, že sa niečoho vzdávajú alebo o niečo prichádzajú, sú viac motivovaní vytrvať,“ vysvetľuje psychologička. Účastníci výskumu takúto odmenu opisovali ako väčšiu bdelosť či sviežosť po osprchovaní. Niektorých tešilo aj samotné prekonanie nepohodlia.
Univerzita uvádza príklad so 45 litrami vody. Pri znížení teploty zo 40 na 15 °C vychádza úspora približne 1,3 kWh tepelnej energie na jednu sprchu. Pri poklese o päť stupňov, teda zo 40 na 35 °C, ide približne o 0,26 kWh na jednu sprchu, čo pri dennom sprchovaní počas 30 dní predstavuje približne 7,8 kWh. Ide o teplo potrebné na ohriatie vody, nie o úsporu nakúpenej elektriny.
V univerzitnom zhrnutí dosiahla odhadovaná úspora emisií počas dvanástich týždňov približne 15 kilogramov CO₂ na osobu. Tento údaj však nemožno automaticky preniesť na každú domácnosť s iným zdrojom tepla.
Lekárka Melissa Youngová z Cleveland Clinic odporúča postupné ochladzovanie. Ľuďom so srdcovými problémami či poruchami rytmu radí studeným sprchám sa vyhnúť. Ani Glaserová nepovažuje domáce sprchovanie za súťaž v odolnosti. „Voda nemusí byť každý deň rovnako studená. Necítime sa každý deň rovnako statočne a to je v poriadku,“ hovorí.
Zdravotná časť Glaserovej dizertácie spojila údaje z troch experimentov vo Švajčiarsku. Analýza zahŕňala 719 účastníkov, zdravých dospelých vo veku 18 až 65 rokov, ktorí sa dovtedy pravidelne nesprchovali studenou vodou. Sledovanie trvalo dvanásť týždňov.
Pri pravidelnom studenom sprchovaní vychádzalo o 31 % menej hlásených dní pracovnej absencie pre chorobu. Dní s príznakmi ochorenia bolo o 26 % menej. Výskumníci pri analýze rozdelili ľudí podľa skutočného správania, za pravidelných používateľov považovali tých, u ktorých studené sprchy tvorili najmenej 70 %. Chorobnosť aj pracovnú absenciu navyše uvádzali samotní účastníci.
Nie je známe, či sa účastníci studenou vodou sprchovali aj po skončení sledovania. Počas výskumu mnohí prestávali najmä v prvých dvoch týždňoch, potom odchodov ubúdalo. „To naznačuje, že si ľudia postupne zvykajú,“ hodnotí Glaserová.


