Osmany Laffita: Keď ma pozvali na Hrad, myslel som si, že ma deportujú

Osmany Laffita: Keď ma pozvali na Hrad, myslel som si, že ma deportujú

Osmany Laffita: Keď ma pozvali na Hrad, myslel som si, že ma deportujú

Dizajnér kubánskeho pôvodu Osmany Laffita sa narodil v Havane v diplomatickej rodine. Do vtedajšieho Československa prišiel v roku 1987 a spočiatku pracoval na tri zmeny v továrni na pneumatiky. Odjakživa ho ťahalo k tvorbe odevov. Obliekal Dagmar Havlovú aj Ivanu Trumpovú.

Prvýkrát navštívil Slovensko pred takmer dvadsiatimi rokmi, keď pripravil veľkú prehliadku priamo na Štrbskom plese. „Postavili sme iglu, ako majú eskymáci, a modelky z neho vychádzali von. Celý čas sa chodilo merať, akú hrúbku má ľad, aby sa hostia nepreborili,“ spomína dizajnér. Do Bratislavy sa neskôr dostal pri príležitosti Fashion Weeku. „Prišiel sa na mňa pozrieť aj prezident Pellegrini, bolo to príjemné stretnutie,“ dodáva.

Menšie prehliadky podľa vlastných slov nerobí. Pre klientelu pripravuje salónne prezentácie v showroome. „O mne sa však vie, že som bol vždy bláznivý. V Prahe som zavrel celé Václavské námestie. Potom som robil prehliadku na Hlavnej stanici. Dievčatá kráčali po koľajniciach a vystupovali z vagóna,“ približuje. Vlakovú šou tak podľa neho urobil skôr ako značka Louis Vuitton.

Pôvodne plánoval študovať medicínu, no mama mu to rozhovorila. „Fakt pekne maľuješ, tvoríš. Prečo nejdeš na umeleckú akadémiu? Medicína sa študuje celý život a ty nerád študuješ,“ citoval jej radu. Vyštudoval akademické maliarstvo na akadémii San Alejandro a krátko pracoval v módnom časopise Mujeres Muchachas. Počas vojny v Angole, kam musela odísť jeho mama, požiadala o štipendium, aby nezostal na Kube sám. Vybrala preňho Československo, kde už predtým pôsobila ako diplomatka.

Chcel študovať hudbu na AMU, no po niekoľkých mesiacoch ho zo školy vyhodili. Dostal sa medzi kubánskych pracovníkov, ktorých posielali do fabrík. „Tam sa začalo moje peklo. Pracoval som v továrni na pneumatiky, na tri zmeny. Kvôli mojej orientácii som tam nebol prijatý, a to ani medzi Kubáncami. Môj vlastný národ bol proti homosexualite,“ hovorí o konci osemdesiatych rokov.

Na Kube bola v tom čase homosexualita trestná. „Ak vás na Kube chytili, alebo sa prišlo na to, že máte styk s rovnakým pohlavím, hrozilo vám päť rokov väzenia. Existovali tam aj koncentračné tábory, kam gejov posielali, a niektorí v nich aj zomreli,“ tvrdí. Prišiel aj o chvíle, keď svoju orientáciu tajil, dokonca mal partnerku, aby to zakryl. „Som taký, aký som, Boh ma prijal a ak sa vám to nepáči, nemusíte sa so mnou baviť, choďte svojou cestou,“ uzatvára.

Po revolúcii spoznal manžela Guya, Belgičana. Pár rokov boli spolu bez papiera, v roku 2014 sa zosobášili v Belgicku. Cez manžela sa dostal do Versace a po zavraždení Gianniho Versaceho v roku 1997 začal pracovať pre značku Kenzo. V roku 1999 ho Guy podporil, aby rozbehol vlastný biznis. „Budem do teba investovať, ale nebudeš makať ako Kubánec, ale ako otrok,“ spomína s úsmevom na jeho slová.

Po prvej prehliadke v roku 1999 sa s ním stretla Nina Havlová a naznačila, že škoda nepozvali aj jej mamu Dagmar. Krátko nato dostal pozvánku na Pražský hrad. „Pamätám si, ako som si v jednom momente v duchu opakoval: sakra, oni ma deportujú,“ priznáva. Prijal ho osobne prezident Václav Havel a dohodli sa, že bude Dagmar obliekať. „Dáša, nebudem ťa len obliekať, úplne ťa zmením. Spravím ťa skutočnou prvou dámou,“ povedal jej vtedy.

Prvú prehliadku v parížskom butiku prišla podporiť prvá dáma Českej republiky aj Ivana Trump, ktorá si vybrala kostým z jeho tvorby. Cez Ivanu spoznal ďalšie známe mená, napríklad Sharon Stone. Elton John ho pozval na večierok do Londýna.

S manželom Guyom sú spolu tridsaťtri rokov a tvoria tím. „Robí pre mňa všetko: marketing, šoféra, je môj manažér, riadi firmu aj financie. Ale nezasahuje do mojej umeleckej, kreatívnej stránky,“ vysvetľuje. „Sme spolu dvadsaťštyri hodín denne a je to fakt náročné. Ale každým rokom je náš vzťah silnejší.“

Má približne pätnásť až dvadsať klientov, ktorí sú mu verní od roku 1999. Butik už nemá, všetko tvorí a šije na mieru. Kritizuje časť mladých návrhárov, ktorí podľa neho nepodnikajú a nemajú klientelu. „Móda je biznis. Čo tvoríte, sa musí predávať,“ zdôrazňuje.

Prehliadku v rodnej Havane nevylučuje. „Chcel som prehliadku urobiť buď na Prade, alebo na schodoch Kapitolu. Uvidíme. Situácia na Kube je katastrofálna, na ostrove panuje totálny chaos. Ak sa dožijem nejakej zásadnej zmeny k lepšiemu v mojej rodnej krajine, stopercentne tam veľkú šou urobím,“ uzatvára.