Po operácii mozgu vidí na tvárach ľudí svoju mačku
Muž po operácii mozgu vidí na ľudských tvárach svoju mačku
Dvadsaťosemročný muž zo severovýchodu Spojených štátov vidí na tvárach ľudí, ktorých počas dňa stretne, črty svojej mačky Luny. Niekedy to funguje aj opačne – ak je prvou tvárou, ktorú ráno uvidí, človek, jeho črty sa potom objavujú na Lune aj na ďalších ľuďoch.
Muž, ktorého vedci označujú len ako Karl, má tieto zážitky už dva roky. Začali sa po operácii, pri ktorej mu lekári odstránili spleť ciev v mozgu, ktorá mohla spôsobiť krvácanie. Ide o takzvanú arteriovenóznu malformáciu. Jeho prípad opísali vedci z Dartmouthskej univerzity a bostonskej nemocnice Brigham and Women’s Hospital v odbornom časopise Cortex.
Epizódy trvajú hodiny aj celý deň
„Tieto epizódy často trvajú niekoľko hodín a niekedy aj celý deň,“ píšu vedci v štúdii. „Okrem nezvyčajnej kombinácie čŕt pôsobia výsledné tváre úplne prirodzene. Prenesené črty sú do pozorovanej tváre plynulo začlenené, nepôsobia, akoby boli prekryté, a prirodzene sa menia, keď sa zmení uhol pohľadu alebo vzdialenosť,“ dodávajú.
Veda takéto stavy pozná. Nazývajú sa palinopsia, pri ktorej sa niečo, čo človek videl, napríklad tvár mačky alebo človeka, neskôr znovu objavuje alebo pretrváva. Karlov prípad patrí do skupiny prosopometamorfopsií, teda porúch, pri ktorých sa deformujú tváre. Rozpoznávanie tvárí do veľkej miery závisí od pravého spánkového laloku mozgu, ktorého časť Karlovi pri operácii museli odstrániť.
Črty sa môžu vytiahnuť z pamäti
„Karlov prípad, keď vidí črty svojej mačky na ľudských tvárach a naopak, ukazuje, že jednotlivé črty sa môžu vytiahnuť z pamäti a ovplyvniť to, čo práve vnímame,“ povedal psychológ a neurovedec Brad Duchaine z Dartmouthskej univerzity.
Duchaine a Karl spoločne vytvorili pomocou umelej inteligencie obrázok, ktorý zachytáva, čo muž vidí. Najnovšie nástroje umelej inteligencie sú podľa vedcov veľkým krokom k pochopeniu podobných porúch. Obrázky vedia vytvoriť za pár sekúnd z niekoľkých slov a potom ich upravovať, kým nezodpovedajú tomu, čo pacient vidí.
„Ak viete, čo človek prežíva, môžete oveľa lepšie skúmať, s čím zápasí, a hľadať spôsoby, ako to dostať pod kontrolu. A teraz sa môže na tvorbe takých zobrazení podieľať aj samotný pacient,“ vysvetlil Duchaine.
Prvý prípad svojho druhu to nie je
Karlov prípad nie je prvý svojho druhu. V roku 1986 opísal časopis Cortex prípad 58-ročnej ženy, ktorá sa v autobuse pozrela na pudla jedného z cestujúcich. Keď sa potom pozrela na ostatných, všetci mali psiu tvár. Aj v jej prípade išlo o poškodenie mozgu, tentoraz po mozgovej príhode. Žena mala navyše problém rozpoznať známych ľudí, a dokonca aj vlastný byt.


