Po vyradení mäsa z jedálnička sa funkcia pečene rýchlo zmenila
Vegánska strava mení fungovanie pečene už po dvoch dňoch, naznačuje štúdia na myšiach
Prechod na výlučne rastlinnú stravu môže podľa novej štúdie zmeniť fungovanie pečene už v priebehu niekoľkých dní. Vedci zo Ženevskej univerzity (UNIGE) zistili, že u myší po vyradení živočíšnych bielkovín došlo k zmenám v spracovaní cukrov a odbúravaní amoniaku. Zvieratá zároveň vykazovali nižšiu ochotu k fyzickej aktivite. Výsledky výskumu však zatiaľ nemožno automaticky prenášať na ľudí.
Vegánska strava sa vyznačuje úplným vylúčením živočíšnych zložiek z jedálnička. Vegáni nejedia mäso, vajíčka, mlieko a mliečne produkty a niektorí ani včelí med. Ich jedlo pochádza výlučne z rastlinných zdrojov. Rastlinná strava má viacero výhod a odborníci ju odporúčajú aj pre jej priaznivejší vplyv na životné prostredie. Otázkou však zostáva, ako sa organizmus vyrovná s tým, keď človek úplne vylúči živočíšne produkty a všetky bielkoviny prijíma výlučne z rastlinných zdrojov.
Práve na to sa zamerali vedci zo Ženevskej univerzity. V štúdii, ktorú publikoval odborný časopis Molecular Metabolism, porovnávali dve skupiny myší. Jedna dostávala lakto-vegetariánsku stravu obsahujúcu rastlinné aj živočíšne bielkoviny, druhá výlučne rastlinnú stravu.
Rozdiely sa prejavili prekvapivo rýchlo. Už po dvoch dňoch mali myši na vegánskej strave menej efektívnu tvorbu glukózy a ich pečeň horšie spracúvala amoniak, ktorý vzniká pri rozklade aminokyselín. Vedci zaznamenali aj výrazný pokles pohybovej aktivity.
Kľúčom je enzým v pečeňových bunkách
Kľúčom k vysvetleniu zmien je podľa výskumníkov enzým glutamátdehydrogenáza (GDH). Nachádza sa v mitochondriách pečeňových buniek a zohráva dôležitú úlohu pri prepájaní metabolizmu bielkovín a cukrov.
Bielkoviny z rastlinných a živočíšnych potravín sa totiž líšia zložením. Rastlinné zdroje majú prirodzene nižší obsah niektorých aminokyselín s rozvetveným reťazcom, ktoré sa podieľajú nielen na tvorbe bielkovín v tele, ale pomáhajú aj pri udržiavaní dostatočnej hladiny glukózy v krvi počas hladovania.
Vedci úlohu enzýmu GDH overovali aj na myšiach, ktorým tento enzým v pečeni chýbal. Výsledky potvrdili, že pri prechode na výlučne rastlinné bielkoviny zohráva zásadnú úlohu pri zvládaní metabolických zmien. U myší bez tohto enzýmu sa pri vegánskej strave výraznejšie hromadil amoniak a narušila sa regulácia glukózy v krvi. V porovnaní so zvieratami, ktoré prijímali aj živočíšne bielkoviny, tak mali väčšie problémy so zvládaním zmien v metabolizme.
Zmeny nemusia byť trvalé
Výskumníci zároveň upozorňujú, že zistené zmeny nemusia byť trvalé. Podľa vedúceho výskumu Pierra Maechlera sa metabolizmus pečene dokáže prispôsobiť zmenám v strave už v priebehu jedného až dvoch dní. Po opätovnom zaradení živočíšnych bielkovín sa sledované procesy u myší vrátili k pôvodnému stavu.
To však neznamená, že vegánska strava je pre človeka automaticky škodlivá alebo že každý, kto vylúči mäso a ďalšie živočíšne produkty, bude mať problémy s pečeňou. Výskum sa uskutočnil na myšiach a na potvrdenie podobných účinkov u ľudí sú potrebné ďalšie štúdie.
Výsledky podľa vedcov predovšetkým ukazujú, že zloženie stravy môže mať rýchly vplyv na metabolizmus a že pri zmene jedálnička záleží aj na konkrétnych zdrojoch živín.
Ľudia, ktorí sa rozhodnú pre vegánstvo, by preto mali dbať na dostatočný príjem bielkovín a na ich pestré zdroje. Medzi vhodné potraviny patria napríklad strukoviny, tofu či orechy. Dôležitá je aj skladba celého jedálnička a dostatočný príjem vitamínov a ďalších živín, ktoré môžu byť pri výlučne rastlinnej strave zastúpené v menšej miere alebo sa z nej horšie vstrebávajú.
Zistenia zo Ženevy tak nie sú dôkazom, že vegánstvo poškodzuje pečeň. Skôr upozorňujú na to, že vylúčenie živočíšnych bielkovín mení spôsob, akým pečeň spracúva živiny, a že dobre zostavená rastlinná strava si vyžaduje pozornosť venovanú jej zloženiu.
