Praha má dve psychiatrie, Slovensko platí tri. Kde sa míňajú milióny

Praha má dve psychiatrie, Slovensko platí tri. Kde sa míňajú milióny

V Prahe stačia dve psychiatrie, na Slovensku štát platí tri. Analytici ukázali, kde nemocnice zbytočne míňajú milióny

Slovenské nemocnice potrebujú na poskytnutie porovnateľnej zdravotnej starostlivosti výrazne viac peňazí než podobné zariadenia v Česku či v Rakúsku. Vyplýva to z materiálu Útvaru hodnoty za peniaze (ÚHP) ministerstva financií, ktorého experti porovnávali náklady univerzitných a bežných nemocníc v troch krajinách.

Vládni analytici konštatujú, že vyššie náklady špičkových zdravotníckych zariadení majú svoje opodstatnenie. Poskytujú totiž aj mimoriadne náročnú zdravotnú starostlivosť, musia udržiavať drahé vybavenie a špecializované kapacity, ktoré nie sú využívané nepretržite. Okrem liečby pacientov sa venujú aj výskumu a vzdelávaniu budúcich zdravotníkov. Často pôsobia vo veľkých mestách, kde sú vyššie aj mzdové náklady.

To však podľa analytikov nevysvetľuje celý rozdiel. Kým v Česku je porovnateľná hospitalizácia v univerzitnej nemocnici drahšia o 12 percent oproti bežnej okresnej nemocnici a v Rakúsku o deväť percent, na Slovensku je rozdiel 43 až 49 percent. „Keďže štruktúra nemocníc je podobná, môžeme konštatovať, že náklady slovenských univerzitných nemocníc sú v medzinárodnom porovnaní príliš vysoké,“ uvádzajú experti ÚHP.

Dôležitou súčasťou financovania nemocníc je systém DRG, ktorý určuje úhrady podľa náročnosti a rozsahu poskytnutej zdravotnej starostlivosti. Aby sa slovenské univerzitné nemocnice dostali na úroveň českých, ich náklady by museli byť nižšie približne o 172 miliónov eur ročne.

Jedným z hlavných problémov slovenských univerzitných nemocníc je podľa ÚHP personálne zloženie. Na počet hospitalizácií majú veľa lekárov, no v porovnaní s českými zariadeniami im chýbajú sestry a ďalší podporný personál. Analytici upozorňujú, že za posledných deväť rokov rástol počet lekárov aj napriek tomu, že hospitalizácií ubúdalo. Počet sestier pritom mierne klesal.

Takéto nastavenie môže znižovať produktivitu lekárov, pretože časť ich pracovného času zaberajú činnosti, ktoré by mohli vykonávať iní zdravotnícki pracovníci. Lekári sa napríklad okrem samotnej liečby pacientov venujú aj administratíve, napríklad zapisovaniu zdravotnej dokumentácie, vykazovaniu výkonov zdravotným poisťovniam či vypisovaniu žiadostí o výnimkové lieky. „V slovenských nemocniciach vidieť silný vzťah medzi produktivitou práce lekárov a počtom sestier na lekára – produktivita lekárov rastie s počtom sestier na lekára,“ konštatuje ÚHP.

Podľa analytikov rezortu financií by časť nedostatku sestier mohli pomôcť riešiť praktické sestry. Problémom však je nastavenie personálnych normatívov, ktoré pri určovaní potrebného počtu sestier praktické sestry nezohľadňujú. ÚHP preto odporúča zmeniť pravidlá tak, aby lepšie zodpovedali skutočnému zloženiu personálu.

Analytici sa pozreli aj na nastavenie platov lekárov. Najvyšší kontrolný úrad zistil, že popri hlavnom zamestnaní má takmer každý druhý lekár na Slovensku ešte ďalší pracovný úväzok. Takmer tritisíc z nich dokázalo súčasne pracovať pre troch až ôsmich ďalších zamestnávateľov. Aprílový audit v piatich štátnych nemocniciach poukázal na to, že hoci je v zariadeniach lekárov viac, ako stanovujú normy, operačné sály popoludní často zívajú prázdnotou a náklady nemocníc neustále rastú.

Kritiku audítorov si opakovane vyslúžilo nastavenie takzvaného platového automatu, na ktorého podmienkach sa vláda v zastúpení ministra zdravotníctva Kamila Šaška (Hlas) dohodla s lekárskymi odborármi v roku 2024. Vládni analytici však upozorňujú, že platový automat je len časťou problému. „Až tretina lekárskych miezd a odmien je však nad rámec základu, ktorý garantuje platový automat,“ uvádza ÚHP. Ide najmä o príplatky za nadčasy, pohotovosti, prácu cez víkendy a sviatky či benefity vyplývajúce z kolektívnych zmlúv.

Úlohu pri téme nákladov zohráva aj to, ako sú nemocnice organizačne usporiadané. ÚHP porovnáva Univerzitnú nemocnicu Bratislava (UNB) s Fakultnou nemocnicou Brno. „Fakultná nemocnica Brno je takisto koncová nemocnica zabezpečujúca vzdelávanie v podobne veľkom meste, ale má jednu urológiu, jednu neurologickú a jednu psychiatrickú kliniku. UNB má v každej z týchto špecializácií tri kliniky alebo oddelenia,“ uvádzajú experti ÚHP. V Prahe, kde pôsobí šesť fakultných nemocníc, majú len dve psychiatrie.

Podľa analytikov môže byť prevádzka viacerých menších oddelení nákladnejšia než sústredenie rovnakých kapacít na jednom pracovisku. „Jedno oddelenie s 30 lôžkami je výrazne efektívnejšie ako tri s 10 lôžkami,“ vysvetľuje ÚHP. Každé oddelenie totiž potrebuje vlastné vedenie aj personál na zabezpečenie služieb.

Konkrétnym príkladom sú pôrodnice. V porovnaní s Fakultnou nemocnicou Brno pripadá na jednu pôrodnicu v UNB len polovica pôrodov. Takéto usporiadanie môže mať dosah nielen na hospodárenie, ale aj na kvalitu starostlivosti. Pracoviská s menším počtom pacientov si podľa analytikov budujú skúsenosti a špecializáciu pomalšie.