Rozdiel v dôchodku 400 eur pri rovnakom počte rokov. Sociálna poisťovňa vysvetľuje prečo
Rovnaký počet rokov, rozdiel v dôchodku 410 eur. Sociálna poisťovňa vysvetľuje, prečo to nie je chyba
Dvaja ľudia môžu odpracovať takmer rovnaký počet rokov, a napriek tomu dostávať výrazne odlišné dôchodky. Pri výpočte starobného dôchodku totiž nerozhoduje iba dĺžka obdobia dôchodkového poistenia, ale aj výška zárobkov, z ktorých poistenci platili odvody.
Sociálna poisťovňa na svojej oficiálnej webovej stránke zverejnila dva modelové prípady poistencov, ktorí splnili podmienky na priznanie starobného dôchodku 1. januára 2026. Oba príklady ukazujú, aký veľký rozdiel môže vzniknúť pri takmer totožnej dĺžke poistenia.
Základná suma starobného dôchodku sa vypočíta ako priemerný osobný mzdový bod × obdobie dôchodkového poistenia × aktuálna dôchodková hodnota. Jednotlivé veličiny zohľadňujú zárobky poistenca v rozhodujúcom období, počet rokov dôchodkového poistenia a hodnotu stanovenú pre príslušný rok.
Prvý poistenec získal 43,6768 roka dôchodkového poistenia a jeho priemerný osobný mzdový bod dosiahol 1,0012. Pri výpočte sa použila aktuálna dôchodková hodnota na rok 2026 vo výške 19,7633 eura. Základná suma dôchodku tak predstavovala 864,30 eura mesačne. Po valorizácii od januára 2026 o 3,7 percenta sa dôchodok zvýšil na 896,30 eura mesačne.
Druhý poistenec získal 43,8028 roka dôchodkového poistenia, teda o niečo dlhšie obdobie. Jeho priemerný osobný mzdový bod však dosiahol iba 0,5416. Pri rovnakej aktuálnej dôchodkovej hodnote 19,7633 eura predstavovala základná suma dôchodku 468,90 eura mesačne. Po valorizácii o 3,7 percenta sa zvýšil na 486,30 eura mesačne.
Rozdiel medzi výslednými sumami dosiahol 410 eur mesačne. Prvý poistenec tak po valorizácii dostával o 410 eur viac, hoci obaja získali viac ako 43 rokov dôchodkového poistenia.
Kľúčovým faktorom je v týchto prípadoch osobný mzdový bod. Ten zjednodušene vyjadruje, ako sa vymeriavací základ poistenca za konkrétny rok porovnával so všeobecným vymeriavacím základom, ktorý vychádza z priemernej mzdy v hospodárstve Slovenska.
Ak človek dlhodobo zarábal menej, než bola priemerná mzda, jeho osobné mzdové body môžu byť nižšie ako u človeka s vyšším príjmom. Neznamená to však, že každý rok s nízkym zárobkom automaticky spôsobí konkrétny pokles dôchodku o určitú sumu. Výsledok závisí od celého rozhodujúceho obdobia, získaných období poistenia a pravidiel, ktoré sa na výpočet vzťahujú.
Do výsledku vstupuje aj obdobie dôchodkového poistenia. To môže podľa Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR zahŕňať napríklad povinné alebo dobrovoľné dôchodkové poistenie, niektoré obdobia poberania invalidného dôchodku či obdobia, za ktoré bolo dodatočne zaplatené poistné. Pri jednotlivých obdobiach platia osobitné podmienky. Osobitne sa posudzujú aj staršie obdobia získané pred 1. januárom 2004, pri ktorých zákon počíta s dobou zamestnania a náhradnými dobami.
Pre budúceho dôchodcu je preto dôležité overiť si, či Sociálna poisťovňa eviduje všetky relevantné obdobia. Ak niektoré zamestnanie alebo obdobie v evidencii chýba, treba sa obrátiť na Sociálnu poisťovňu a preveriť, aké doklady sú potrebné na jeho doplnenie.
Ďalším faktorom je práca v zahraničí. Pri posudzovaní nároku na dôchodok v prípade práce v inom členskom štáte Európskej únie alebo v štáte, s ktorým má Slovensko príslušnú zmluvu, sa môžu zohľadňovať aj obdobia poistenia získané v zahraničí. Ak sú splnené podmienky na priznanie dôchodku, jednotlivé štáty spravidla vyplácajú dôchodok zodpovedajúci obdobiam poistenia a zárobkom podľa svojich právnych predpisov. Slovenská časť dôchodku tak nemusí zodpovedať celému pracovnému životu človeka.
