Susedia majú vyššie platy, hoci pracujeme rovnako. Ekonóm: kde robíme chybu

Susedia nám platovo utekajú, hoci pracujeme takmer rovnako. Ekonóm vysvetľuje, kde robíme chybu

Slovenské mzdy rastú pomalšie než u susedov a pomyselná priepasť sa zväčšuje. Martin Šuster z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť vysvetľuje, prečo zaostávame a čo by to mohlo zmeniť.

Za desať rokov stúpli platy na Slovensku o 75 percent, zatiaľ čo u našich susedov sa zdvojnásobili. Podľa ekonóma je potrebné vrátiť sa k roku 2015, oproti ktorému sa toto porovnanie robí. V tom čase bolo euro mimoriadne silné a meny susedov – česká koruna, poľský zlotý aj maďarský forint – boli veľmi slabé. Preto sa po prepočte na eurá zdalo, že naše mzdy sú rovnako vysoké ako české.

Hneď ako sa česká koruna zotavila, české mzdy sa po prepočte na eurá vrátili na vyššiu úroveň. To však podľa Šustera nevysvetľuje všetko. Aj keby sa abstrahovalo od zmien výmenného kurzu, ktoré našim susedom – najmä Poliakom a čiastočne Čechom – pomohli v posledných asi troch rokoch, poľské mzdy rastú výrazne rýchlejšie než naše.

Po prepočte na eurá môže byť rozdiel dvojnásobný, ale aj po očistení o výkyvy kurzov sa Poľsku darí výrazne lepšie. Dôvodom je, že Poľsko podľa ekonóma viac-menej poctivo pracuje na zlepšovaní svojej ekonomiky. Má oveľa rýchlejší hospodársky rast, a tým pádom si môže dovoliť aj vyššie mzdy.

Na Slovensku bol v posledných dvoch rokoch rast veľmi slabý, len okolo alebo menej než jedno percento. To znamená, že mzdy rastú pomaly, príjmy sa nezvyšujú tak rýchlo ako u susedov a tí sa nám vzďaľujú čoraz viac.

Odborníci slabé platy zdôvodňujú aj problémom s nízkou produktivitou práce. Podľa Šustera to však neznamená, že Slováci pracujú menej. Čo sa týka počtu odpracovaných hodín, pracujeme skoro rovnako ako Česi alebo Maďari, rozdiel je možno desať minút za týždeň. Poliaci týždenne odpracujú asi o hodinu viac, ale ani to zďaleka nevysvetľuje mzdový rozdiel.

Kľúčová je produktivita, teda koľko dokážete vytvoriť produktov alebo služieb za jednu odpracovanú hodinu. Medzi krajinami sveta sú v produktivite rozdiely možno až stonásobné. V najchudobnejších krajinách Afriky alebo Ázie dokážu za hodinu vytvoriť možno stokrát menej produktov alebo služieb než najbohatšie krajiny ako Švajčiarsko alebo Nórsko.

Slovensko patrí medzi bohatšie krajiny, ale za úplne najlepšími stále zaostáva. Poliaci sa na špičku doťahujú rýchlejšie, ich schopnosť vyprodukovať množstvo tovarov alebo služieb za hodinu či za týždeň je už na tom lepšie než u nás.

Na otázku, či máme šancu v najbližších piatich či desiatich rokoch dobehnúť Česko alebo Poľsko, alebo sa budú platové rozdiely ešte prehlbovať, Šuster odpovedá, že to závisí od toho, ako sa budeme snažiť. Podľa anglického príslovia je lepšie „work smart, not hard“ – teda robiť múdro a chytro, nie tvrdo. Netreba si zakladať na tom, akí sme pracovití, ale snažiť sa, aby sa celá krajina zlepšovala a pracovala efektívnejšie.

To sa nedá dosiahnuť z roka na rok, ale ešte pred piatimi rokmi mali Slováci vyššie priemerné mzdy než Poliaci, medzitým ich Poliaci predbehli. V horizonte piatich až desiatich rokov je preto možné, aby sme ich znovu dobehli a predbehli.

Vyžaduje si to však zlepšiť motiváciu pracovať a podnikať, čiastočne aj znížiť vysoké dane z práce, zlepšiť výskum a vývoj, zlepšiť podnikateľské prostredie a znižovať korupciu tak, aby sa na Slovensku oplatilo pracovať a podnikať. Ide o to podporiť práce s vysokou pridanou hodnotou a nie len jednoduchú montáž. Potom sa po piatich až desiatich rokoch výsledky dostavia.