Tehotenský mozog existuje. Čo oslabuje pamäť nastávajúcich mám?
Tehotenský mozog nie je mýtus. Čo zhoršuje pamäť budúcich mám?
Zabudnuté kľúče, problém sústrediť sa či pocit, že človeku vypadávajú slová z hlavy. Takzvaný tehotenský mozog, známy aj ako mozgová hmla, je skúsenosť, ktorú opisujú mnohé ženy počas tehotenstva a po pôrode. Nová štúdia naznačuje, že významnú úlohu pri týchto ťažkostiach môže zohrávať psychické rozpoloženie. Prekvapivé je aj to, že cvičenie nemusí pomáhať každej žene rovnako.
Výskumníci z Pensylvánskej štátnej univerzity skúmali, ako spolu súvisia pohyb, príznaky úzkosti a depresie a problémy s pamäťou, pozornosťou či vyjadrovaním. Výsledky publikovali vo vedeckom časopise Psychology & Health.
Čo je tehotenský mozog
Pojmy ako pregnancy brain, baby brain či momnesia sa používajú na opis zabúdania, horšieho sústredenia a ďalších kognitívnych ťažkostí, ktoré môžu ženy pociťovať počas tehotenstva a v období po pôrode. Nejde o samostatnú lekársku diagnózu, no tieto skúsenosti sú natoľko známe, že vedci sa snažia lepšie pochopiť ich príčiny.
Priebeh výskumu
Do výskumu sa zapojilo 56 žien z centrálnej časti amerického štátu Pensylvánia. V čase prvého dotazníkového zisťovania boli približne v 30. týždni tehotenstva. Štyridsaťšesť z nich odpovedalo na rovnaké otázky aj šesť týždňov po pôrode.
Účastníčky uvádzali, koľko sa venujú pohybovým aktivitám, aké pociťujú príznaky úzkosti a depresie a ako často zažívajú výpadky pamäti, pozornosti či jazykových schopností. Vedci pritom sledovali, či ženy dosahujú odporúčanú hranicu 150 minút pohybu strednej intenzity týždenne.
Úzkosť a depresia súvisia s mozgovou hmlou
Výsledky ukázali, že ženy s výraznejšími príznakmi úzkosti alebo depresie zároveň častejšie uvádzali problémy označované ako tehotenská mozgová hmla.
„Príznaky úzkosti, medzi ktoré patrí nadmerné znepokojovanie, problémy so spánkom a sústredením, ako aj príznaky depresie, napríklad beznádej, pocit bezcennosti či strata chuti do jedla, súviseli v našej štúdii s výraznejšou mozgovou hmlou počas tehotenstva,“ uviedla Victoria Suhyová, doktorandka v odbore kineziológia na Penn State a hlavná autorka štúdie.
Cvičenie nie je univerzálnym riešením
Vedci pôvodne predpokladali, že pravidelný pohyb pomôže zmierniť zabúdanie a problémy so sústredením. Výsledky však ukázali zložitejší obraz. Ženy, ktoré spĺňali odporúčania týkajúce sa pohybovej aktivity, síce vykazovali tendenciu k menším problémom s kognitívnymi funkciami, rozdiel však nebol štatisticky významný.
Ukázala sa však zaujímavá súvislosť: u žien s výraznejšími príznakmi depresie sa pohyb spájal s nižšou mierou týchto ťažkostí.
„Tieto výsledky naznačujú, že cvičenie by mohlo byť vhodnou stratégiou pre ženy, ktoré sa cítia skľúčene alebo beznádejne a chcú zmierniť mozgovú hmlu spojenú s tehotenstvom,“ uviedla Danielle Symons Downsová, profesorka kineziológie a pôrodníctva a gynekológie na Penn State a hlavná spoluautorka štúdie.
U čerstvých matiek s výraznými príznakmi úzkosti však vedci pozorovali odlišnú súvislosť. V tejto skupine mohla byť vyššia fyzická aktivita spojená s väčším množstvom kognitívnych ťažkostí. Jedným z možných vysvetlení je, že úzkostné ženy sa snažia zvládnuť priveľa vecí naraz. Pohyb, ktorý by mal prospievať zdraviu, sa tak môže stať ďalším zdrojom stresu.
„Je možné, že úzkostnejšie čerstvé matky, ktoré dodržiavajú odporúčania týkajúce sa pohybovej aktivity, si toho nakladajú na plecia priveľa,“ vysvetlila Suhyová.
Starostlivosť o seba nie je sebeckosť
Podľa Downsovej potrebujú tehotné ženy a čerstvé matky priestor na vedomú starostlivosť o vlastné fyzické aj duševné zdravie. „Starostlivosť o seba sa niekedy považuje za sebeckosť namiesto toho, aby sa vnímala ako nevyhnutnosť. Platí to najmä počas tehotenstva a po pôrode, keď sú ženy zraniteľnejšie voči kognitívnej hmle a emocionálnym zmenám,“ upozornila Downsová.
Pomôcť môže aj jednoduchý návyk: nájsť si ráno päť minút a ďalších päť minút pred spaním na to, aby žena venovala pozornosť svojim pocitom. Dôležitá je tiež podpora okolia.
Limity výskumu
Štúdia má aj svoje limity. Výskumu sa zúčastnil pomerne malý počet žien a väčšina z nich bola belošského pôvodu a mala vysokoškolské vzdelanie. Zistenia preto nemožno automaticky zovšeobecniť na všetky tehotné ženy a matky. Výsledky zároveň nepreukazujú, že úzkosť či depresia priamo spôsobujú zabúdanie.
