Tiesňové tlačidlo aj alarm. Čo sa zmení v nemocniciach po útokoch?
Tiesňové tlačidlo aj alarm. Čo sa po útokoch v nemocniciach zmení?
Po sérii brutálnych útokov na zdravotníkov pristúpilo ministerstvo zdravotníctva ku konkrétnym opatreniam. Rezort ich ohlásil ešte pred víkendom po incidentoch, pri ktorých jeden muž zbil sestričku a ďalší sa vyzúril na dvoch zdravotníkoch.
Minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas) informoval, že od piatka 23. októbra posilnia policajné hliadky pri urgentných príjmoch. Tie budú sledovať rizikové situácie a okamžite zasiahnu proti násilnému správaniu. Rezort nechal po útoku na Kramároch zmapovať úroveň ochrany urgentov a dal vypracovať jednotný štandard ochrany zdravotníkov a pacientov.
„Postupujeme v tom spoločne s ministerstvom vnútra a Policajným zborom,“ uviedol Šaško. Štátnym nemocniciam nariadil štyri konkrétne opatrenia: tiesňové tlačidlá, zvukový alarm, preškolenie zamestnancov a pripravované posilnenie fyzickej ochrany, zásahových tímov a kamerového dohľadu.
„Rozšírime tiesňové tlačidlá a prepojíme ich na pult centrálnej ochrany alebo na bezpečnostnú službu. Pomoc tak príde okamžite, počas celej prevádzky urgentného príjmu,“ priblížil minister. Presný termín rozšírenia nespresnil. Druhým opatrením je zvukový alarm, ktorý sa spustí po stlačení tiesňového tlačidla. Tretím krokom je preškolenie personálu, aby dokázal rozpoznať riziko, upokojiť situáciu, privolať pomoc a v prípade ohrozenia sa chrániť. „Školenia povedú certifikovaní lektori s praxou,“ dodal Šaško.
Rooseveltova nemocnica v Banskej Bystrici organizuje posledné dva roky školenia šetrnej sebaobrany a deeskalácie konfliktov. Má vnútornú ochranu (SBS), ktorú nedávno reorganizovali a doplnili jej kapacity aj výstroj. „Je vybavená aj vysielačkami. Aktuálne máme zavedený alert systém na infocentre a finalizujeme jeho zavedenie na oddelenie urgentného príjmu,“ uviedla hovorkyňa nemocnice Ružena Maťašeje.
Lucia Čukanová zo súkromnej siete Agel priblížila, že bezpečnostné opatrenia v jednotlivých nemocniciach sa líšia v závislosti od ich veľkosti, prevádzkových podmienok a špecifických potrieb. „Niektoré zdravotnícke zariadenia majú zabezpečenú strážnu službu priamo v nemocnici, inde sú na vybraných pracoviskách k dispozícii bezpečnostné tlačidlá na privolanie pomoci,“ uviedla Čukanová.
Odborník na bezpečnosť Martin Královič upozornil, že ochrana zdravotníckych zariadení nie je na Slovensku všade rovnaká. Zvýšenú hliadkovú činnosť na urgentoch kvituje, no postaviť policajta ku každému urgentu nepovažuje za najlepšie riešenie. „Nemyslím si, že či už štátny, alebo mestský policajt má stáť na každom urgentnom príjme, rohu každej ulice, pri každej škole či takzvanom mäkkom cieli,“ uviedol. Nepretržitá prítomnosť policajtov v nemocniciach by podľa neho bola neudržateľná, keďže na to nepostačujú personálne kapacity Policajného zboru.
Královič by stavil na školenia personálu, stavebné úpravy priestorov a intenzívnu spoluprácu s políciou. Ďalej by pomohli technologické riešenia, ako kamery a poplachové tlačidlá na rýchle privolanie pomoci. Tie môžu byť fixne umiestnené na stene alebo ukryté pod stolom, prípadne v mobilnej verzii vo forme hodiniek či prívesku. Kamery podľa neho nezabezpečia stopercentnú ochranu, hoci môžu znížiť agresiu alebo upozorniť personál na potenciálneho narušiteľa.
Podľa Královiča treba rozlišovať aj typy útokov. „V posledných dňoch sme svedkami v priestore slovenských urgentných príjmov skôr agresie, výtržníctva spojeného s alkoholom alebo omamnými látkami. Nie je to plánovaný a cielený útok aktívneho útočníka na konkrétnych ľudí z personálu,“ ozrejmil. V takýchto prípadoch by odporučil zdravotníkom absolvovať kurzy deeskalácie napätia. „Nedovolil by som si tvrdiť, že riešením je učiť zdravotníkov sebaobranu,“ podotkol.
