Turisti chodia Belianskymi Tatrami roky, no málokto tuší, čo je pod ich nohami
Dobrovoľníci čistili chodníky v Belianskych Tatrách
Štyridsať dobrovoľníkov turistického klubu Hikemates sa v októbri vybralo do Belianskych Tatier, aby v spolupráci so Správou Tatranského národného parku pomohli s čistením turistických chodníkov. Pracovali v okolí Chaty pri Zelenom plese, Veľkého Bieleho plesa a Kopského sedla.
Samotné rezanie kosodreviny mali na starosti profesionálni pilčíci spolu so zamestnancami TANAP-u. Dobrovoľníci sa následne venovali odstraňovaniu narezaných konárov a čisteniu trasy. Pracovali na úseku od Chaty pri Zelenom plese k Veľkému Bielemu plesu aj na chodníku od Šalviového prameňa cez Veľké Biele pleso smerom ku Kopskému sedlu.
„Cieľom bolo chodníky spriechodniť a zlepšiť podmienky na pohyb turistov v tejto navštevovanej lokalite,“ vysvetľuje predseda klubu Hikemates Patrik Pajta.
Za brigádou sa skrýva viac než len snaha, aby turisti nemuseli obchádzať konáre. V horskom prostredí je dôležité udržiavať trasu v stave, ktorý obmedzuje vznik neplánovaných obchádzok. Ak ľudia začnú obchádzať zarastené či poškodené miesta, môžu postupne rozširovať vyšliapané plochy a prispievať k poškodeniu pôdy a vegetácie.
Pohorie s odlišným geologickým základom
Belianske Tatry sú na prvý pohľad typickou tatranskou kulisou, no ich podstata je prekvapivo odlišná. Kým veľkú časť susedných Vysokých Tatier tvoria žuly a ďalšie kryštalické horniny, Belianske Tatry sú budované najmä vápencami a dolomitmi. Tie sa pôvodne usádzali v dávnom morskom prostredí a až neskôr sa v dôsledku pohybov zemskej kôry dostali do dnešnej horskej polohy.
Práve vápencové podložie vysvetľuje, prečo sa tu vytvorili krasové útvary a prečo má miestna vegetácia odlišný charakter. Voda horniny rozpúšťa a postupne v nich vytvára dutiny, pukliny či jaskyne. Najznámejším príkladom je Belianska jaskyňa, ktorú objavili v roku 1881. Jej podzemné priestory sú dôkazom toho, že príbeh pohoria sa neodohráva iba na jeho povrchu.
Rozdiel je viditeľný aj na rastlinách. Podľa Správy TANAP-u patria vápencové oblasti Belianskych Tatier medzi územia s mimoriadne pestrými lesnými spoločenstvami. Kosodrevina v celom národnom parku pokrýva približne 9 630 hektárov a okrem toho, že tvorí charakteristické horské pásmo, pomáha stabilizovať pôdu a obmedzovať eróziu. V Belianskych Tatrách na karbonátovom podloží vytvára druhovo bohatšie spoločenstvá než na mnohých žulových svahoch.
To je dôležitý kontext aj pri čistení turistických chodníkov. Kosodrevina nie je burina, ktorej by sa bolo potrebné zbaviť. Je prirodzenou súčasťou horského ekosystému a plní ochrannú funkciu. Zásahy preto musia zostať cielené na konkrétne úseky trás a prebiehať v spolupráci so správou národného parku. Cieľom nie je otvoriť krajinu za každú cenu, ale udržať pohyb turistov na vyznačených chodníkoch.
Kopské sedlo spája dva odlišné svety
Osobitné postavenie má Kopské sedlo, ktoré tvorí prirodzený prechod medzi Belianskymi a Vysokými Tatrami. Práve tu sa stretávajú dva geologicky odlišné typy krajiny. Belianske Tatry sa vyznačujú vápencovými stenami, strmými trávnatými svahmi a bohatšou vegetáciou, zatiaľ čo vo Vysokých Tatrách výraznejšie dominuje skalnatý reliéf vytvorený kryštalickými horninami a modelovaný ľadovcami.
Kopské sedlo je zároveň miestom, kde treba myslieť na sezónne obmedzenia. Od 1. novembra 2026 do 31. mája 2027 bude uzavretý turistický chodník z oblasti Veľkého Bieleho plesa do Kopského sedla, rovnako ako ďalšie vybrané vysokohorské trasy. Jesenná brigáda teda pripravuje chodníky na ďalšiu turistickú sezónu, neznamená však, že všetky upravené úseky zostanú počas zimy prístupné.
Hikemates chce v obnove chodníka smerom do Predného Kopského sedla pokračovať aj v roku 2027. Plánované sú protierózne opatrenia, ktoré majú pomôcť spomaliť poškodzovanie trasy vplyvom počasia a intenzívneho pohybu turistov.
