Za angličtinu v škole už platiť netreba. Rodičia však školám naďalej posielajú stovky eur

Za angličtinu v škole už platiť netreba. Rodičia však školám naďalej posielajú stovky eur

Za angličtinu v škole už nemajú platiť, školy však naďalej žiadajú stovky eur

Za angličtinu, ktorú majú deti priamo počas vyučovania, mali rodičia platiť viac ako tisíc eur ročne. Teraz už peniaze nemajú posielať ako povinný poplatok, ale ako dobrovoľný dar. Odporúčaná suma sa však nemení. Ministerstvo školstva upozorňuje, že deti, ktorých rodičia peniaze nedarujú, nesmú mať v škole horšie podmienky.

Vzdelávací program CLIL je spôsob, pri ktorom sa deti učia bežný školský predmet prostredníctvom cudzieho jazyka, väčšinou po anglicky. Skratka pochádza z anglického Content and Language Integrated Learning, čo znamená integrované vyučovanie predmetu a cudzieho jazyka. Dieťa sa tak neučí po anglicky len na hodine angličtiny, ale cudzí jazyk používa aj pri matematike, prírodovede či prvouke.

Program nie je bežnou súčasťou vyučovania. Zabezpečujú ho buď samotní učitelia, alebo ak škola nemá dostatok kapacít, môže spolupracovať s externými lektormi. Lektor zo súkromnej spoločnosti však nemôže nahradiť učiteľa – vyučovanie má viesť pedagogický zamestnanec školy, zatiaľ čo lektor sa stará o správne používanie cudzieho jazyka.

Financovanie týchto aktivít sa dostalo do pozornosti ministerstva školstva, ktoré začiatkom septembra vydalo usmernenie: všetky činnosti v rámci riadneho výchovno-vzdelávacieho procesu musia byť bezplatné. Ak škola využíva služby súkromnej spoločnosti, náklady musí pokryť z iných zdrojov – z vlastného rozpočtu, prostriedkov zriaďovateľa, grantov či projektov. Dlhodobá spolupráca s externým poskytovateľom musí byť upravená písomnou zmluvou.

Na problém upozornil koncom minulého roka Denník N, ktorý opísal prípad bratislavskej základnej školy. Rodičia tam platili za výučbu metódou CLIL cez občianske združenie, hoci hodiny prebiehali počas riadneho vyučovania. Keď jedna z matiek odmietla ďalej platiť, škola jej podľa jej výpovede ponúkla, aby dieťa trávilo šesť hodín týždenne na chodbe s pedagogickým asistentom. Štátna školská inšpekcia vyhodnotila sťažnosť ako opodstatnenú a konštatovala porušenie princípu bezplatného vzdelávania aj rovného prístupu k nemu.

Presný počet základných škôl využívajúcich metódu CLIL s externými lektormi nie je známy, viaceré školy, najmä v Bratislave, však túto formu výučby ponúkajú. Dopady usmernenia už riešia rodičia na viacerých školách. Výučba by mala pokračovať v nezmenenej podobe, no zmeniť sa má spôsob financovania.

Konkrétny prípad sa týka jednej z bratislavských základných škôl, kde výučbu zabezpečuje spoločnosť ElitEnglish. Tá rodičom oznámila, že pôvodné zmluvy nahradia darovacie zmluvy – peniaze majú poskytovať ako dobrovoľný finančný dar na chod a rozvoj programu. „Aby sme dokázali udržať program v súčasnej kvalite a nezmenenom počte hodín, odporúčaná výška daru je 1600 eur na školský rok,“ píše sa v oznámení. V rozsahu ani forme vyučovania sa nič nemení.

„Nerozumiem, prečo sa pravidlá zmenili začiatkom školského roka, keď majú deti rozvrhy a vyučovanie so zahraničnými lektormi už prebieha,“ uviedla jedna z matiek. Školu si podľa jej slov vyberali aj pre anglický program. „Dcéra chodí z vyučovania nadšená, lektorov pozná po mene a za prvých šesť týždňov urobila v angličtine veľký pokrok,“ opísala. Rodina zatiaľ za program nič nezaplatila.

Nové nastavenie financovania vyvoláva otázku, či skutočne vyrieši problém, na ktorý ministerstvo i školská inšpekcia upozorňovali, alebo sa zmení najmä formálna podoba platieb. Označenie príspevku za dobrovoľný dar nerieši, ako bude zabezpečená bezplatná a rovnocenná alternatíva pre deti, ktorých rodičia prispieť nechcú alebo nemôžu.

Spoločnosť ElitEnglish na otázky do uzávierky článku neodpovedala. Ministerstvo školstva zdôrazňuje, že nejde o nové pravidlá, dokument len vysvetľuje uplatňovanie už platných právnych predpisov. Školy, ktoré už mali na tento školský rok zazmluvnených lektorov, musia preveriť, či ich financovanie zodpovedá pravidlám bezplatného vzdelávania. Rezort im odporúča upraviť spoluprácu s externými partnermi tak, aby mali všetci žiaci rovnaký prístup k vyučovaniu.

Ak je vyučovanie súčasťou školského vzdelávacieho programu a prebieha počas povinného vyučovania, musí byť dostupné všetkým žiakom. „Prístup k vzdelávaniu poskytovanému školou nesmie byť viazaný na finančné možnosti rodičov,“ uviedlo ministerstvo. Samotné darovanie alebo dobrovoľná podpora školy podľa rezortu nie sú v rozpore s právnymi predpismi. „Za problematické by bolo možné považovať situácie, v ktorých by finančný príspevok rodiča predstavoval faktickú podmienku účasti žiaka na povinnom vyučovaní,“ upozorňuje rezort.