Americký novinár opísal, ako ho ruská FSB vlákala do pasce
Maskovaní muži, zvláštna veta a zatknutie v jedálni. Americký novinár opísal, ako ho vlákala do pasce ruská FSB
Americký novinár Evan Gershkovich povedal, že už pri zatknutí mu bolo jasné, že ho ruská tajná služba vlákala do pasce. V rozhovore pre program Today rozhlasovej stanice BBC Radio 4 opísal chvíľu, keď ho v roku 2023 v reštaurácii obkľúčili maskovaní muži a obvinili zo špionáže.
Gershkovich bol v čase zatknutia moskovským spravodajcom denníka The Wall Street Journal. V Rusku žil od roku 2017. V deň zatknutia bol v Jekaterinburgu, teda asi 1 600 kilometrov východne od Moskvy, kde sa mal stretnúť s človekom, ktorého považoval za zdroj k pripravovanému článku.
Sedeli v poloprázdnej jedálni, keď dnu vošlo približne šesť maskovaných mužov. „Myslím, že ten stôl sme si rezervovali my,“ povedal podľa novinára jeden z nich. Gershkovich označil túto vetu za zvláštnu, no pri spätnom pohľade aj za premyslenú, pretože človeka na mieste zmrazí. Obaja muži vstali a novinárovi oznámili, že ho zatýka FSB, ruská tajná služba. Muža, s ktorým sa mal stretnúť, videl naposledy, ako mizne v dave.
Úľava namiesto výsluchu
Krátko po zatknutí si podľa vlastných slov uvedomil, že ho nevypočúvajú ani nemučia, hoci ide o metódy, ktoré ruská tajná služba bežne používa voči podozrivým zo špionáže. To ho priviedlo k záveru, že pre nich nie je nepriateľom štátu, ale tovarom.
„Zaplavil ma zvláštny pocit úľavy,“ opísal svoju reakciu. „Došlo mi, že so mnou nezaobchádzajú ako so skutočným špiónom. Nastražili to na mňa a vykonštruovali prípad tak, aby zo mňa bol cenný rukojemník, figúrka vo väčšej hre.“ Znamenalo to podľa neho, že si vo väzení posedí, no nie 12 až 20 rokov.
Táto úvaha mu vraj pomohla zostať vo väzení pokojným a disciplinovaným. Zároveň mu umožnila odhadnúť, čo bude nasledovať. Predpokladal, že prípad zahraničného spravodajcu WSJ vyvolá celosvetový rozruch a skončí výmenou väzňov.
Prípad skutočne sledovali médiá po celom svete, jeho tvár sa objavila na bilborde na newyorskom Times Square a vtedajší americký prezident Joe Biden vyhlásil, že nemá dôležitejšiu prioritu ako dostať ho domov.
Podľa Gershkovicha to bol presne Moskvou zamýšľaný scenár. Chcela mať v rukách známeho väzňa, ktorého vymení za vlastného človeka. Tým bol Vadim Krasikov, atentátnik odsúdený v Nemecku na doživotie. „Prešlo im to v tom zmysle, že neprišli žiadne sankcie. Ak sa na to pozriete cynicky, zahrali to naozaj šikovne,“ povedal.
Usmieval sa naschvál
Gershkovicha väznili v moskovskej väznici Lefortovo, cez ktorú za desaťročia prešli najznámejší ruskí politickí väzni a disidenti. Novinár opísal pobyt v malom priestore ako veľmi izolujúcu skúsenosť, ktorá psychicky ničí. Dodal však, že s ním zaobchádzali slušne, mohol spať a jedlo bolo v poriadku.
Zábery, na ktorých sa počas súdnych pojednávaní usmieval do kamier, boli podľa neho zámerné. „Chcel som ľuďom ukázať takúto vzdorovitosť,“ vysvetlil. Keďže išlo o vykonštruovaný prípad a divadlo, nechcel Moskve dopriať, aby sa odohralo presne podľa jej predstáv.
Upozornil zároveň, že jeho skúsenosť nie je typická. Iných väzňov podľa neho mučia, lámu ako ľudské bytosti, berú im jedlo a teplú vodu a tvrdia im, že svoje rodiny už neuvidia. Spomenul prípad ukrajinskej novinárky Viktorije Roščynovej, ktorá zomrela v ruskom zajatí v roku 2024 vo veku 27 rokov. Keď jej telo po mesiacoch vrátili, malo stopy po mučení a chýbali v ňom orgány.
O pripravovanej výmene väzňov sa Gershkovich dozvedel tri týždne vopred. Toto obdobie označil za neznesiteľné, pretože každý ďalší deň bol bolestivo dlhý. Keď 1. augusta 2024 k výmene došlo, cítil čistú radosť. „Potom radosť vyprchá, adrenalín klesne a zostane vám realita, že sa musíte vrátiť do normálneho života,“ opísal.
Práve toto obdobie bolo preňho ťažké. Nespal, v davoch ho prepadali panické ataky a bol podráždený, pretože sa snažil držať emócie v sebe. Pomohli mu terapeuti špecializovaní na posttraumatickú stresovú poruchu a tiež písanie knihy o vlastnom príbehu.
Dnes má 34 rokov a žije v Berlíne. Jeho rodičia sa v 70. rokoch presťahovali zo Sovietskeho zväzu do USA, vyrastal v rusky hovoriacej domácnosti a do Ruska odišiel ako 25-ročný. Má tam množstvo priateľov aj ruskú priateľku. Návrat nevylučuje, no je opatrný. „Dúfam, že sa tam raz dostanem, ale uvidíme, čo príde po Putinovi. A vôbec nie je jasné, či bude ďalšia vláda lepšia,“ povedal.
