Dekódoval ľudský genóm a rozprával o stvorení života. Zomrel kontroverzný vedec, ktorý „prečítal“ človeka.

Úmrtie kontroverzného vedca Johna Craiga Ventera

Vo veku 79 rokov zomrel v stredu v San Diegu známy americký genetik, biochemik a podnikateľ John Craig Venter. Jeho prínos k vedeckej komunite je nezabudnuteľný; Venter sa stal prvým vedcom, ktorému sa v roku 2000 podarilo sekvenovať ľudský genóm. Následne vo februári 2010 jeho tím oznámil vytvorenie prvej samoreplikujúcej sa bakteriálnej bunky vybavenej syntetickým genómom.

Príčina smrti a dedičstvo

Podľa oficiálneho vyhlásenia inštitútu, ktorý nesie jeho meno, JCVI, Venter skonal po nečakaných vedľajších účinkoch liečby rakoviny, ktorú mu diagnostikovali len nedávno. Jeho práca zásadne ovplyvnila modernú genomiku a syntetickú biológiu. Inštitút uviedol, že Venter bol zástancom interdisciplinárnej spolupráce a podporoval nové metódy, ktoré sa snažili o reálny dopad na svet.

Viterova cesta k úspechu

John Craig Venter sa narodil 14. októbra 1946 v Salt Lake City. Počas služby v poľnej nemocnici amerického námorníctva počas vojny vo Vietname sa rozhodol študovať medicínu a neskôr biochémiu. V roku 1972 získal bakalársky titul v biochémii a nielenže sa stal docentom, ale neskôr aj profesorom na University at Buffalo. V priebehu svojej kariéry založil niekoľko významných inštitúcií, ako sú Celera Corporation a Inštitút pre genomický výskum (TIGR).

Kontroverzné metódy a kritika

Venter sa stal kontroverznou postavou v genetike, najmä kvôli svojmu agresívnemu postoj k obchodným záujmom v oblasti genetiky. Počas pretekov o sekvenovanie ľudského genómu sa jeho firma Celera Genomics snažila spoplatniť a patentovať genetické dáta, zatiaľ čo medzinárodný Human Genome Project presadzoval voľný prístup k týmto informáciám. Venter presadil techniku náhodného sekvenovania (shotgun sequencing), ktorá výrazne urýchlila proces sekvenovania génov.

Odpor a obdiv

Niektorí vedci, ako britský biológ a nositeľ Nobelovej ceny John Sulston, kritizovali Ventera za snahy patentovať syntetické organizmy, čo by mohlo viesť k monopolu na genetické inžinierstvo. Ventrové vyhlásenia o „stvorení života“ sa zase stretli s kritikou zo strany náboženských a etických skupín, ktoré vyjadrovali obavy z bioterorizmu a narušenia hraníc medzi živým organizmom a strojom.

Významné úspechy vo vede

V roku 2010 Venterov tím dosiahol historický míľnik vytvorením bunky JCVI-syn1.0, prvého organizmu s genómom plne navrhnutým v počítači a preneseným do hostiteľskej bunky, čím sa vytvoril funkčný, samoreplikujúci sa organism. Tento úspech položil základy pre „programovateľné bunky“, ktoré by mohli v budúcnosti mať široké aplikácie, od biopalív po lieky a technológie na pohlcovanie CO2 z atmosféry.

Osobný život a literárna činnosť

Venter napísal aj dve knihy: autobiografiu „A Life Decoded“ a „Life at the Speed of Light“, kde skúma prepojenie rôznych vedných odborov. Počas svojho života bol trikrát ženatý a má jedného syna. Jeho dielo a myšlienky budú i naďalej predmetom diskusií a štúdií v odbore genetiky a biológie.

TASR informuje na základe správy agentúry DPA.