Kozmický náraz vymazal starý svet a roztavil Zem, Mesiac sa zjavil už za päť hodín
Kozmický náraz vymazal starý svet a roztavil Zem. Mesiac sa podľa nových simulácií zjavil už za päť hodín
Mohol sa Mesiac objaviť na oblohe už za približne päť hodín od kozmického nárazu? Najnovšie počítačové simulácie posúvajú doterajšie predstavy o zrode našej prirodzenej družice úplne iným smerom. Zatiaľ čo doterajšie teórie počítali s pomalým zhlukovaním kozmických trosiek, vedci teraz prichádzajú s oveľa rýchlejším scenárom.
Prítomnosť Mesiaca však v našom svete nie je len estetickou záležitosťou. Jeho gravitácia funguje ako neviditeľná kotva, ktorá udržiava sklon zemskej osi v stabilnej polohe a zabraňuje tým katastrofálnym výkyvom počasia.
„Bez Mesiaca by to mohlo vyzerať tak, že tropické oblasti by počas státisícov rokov rotovali, až by sa dostali do arktickej alebo antarktickej zóny, čo by všetky formy života zabilo,“ poukázal americký paleontológ Peter Ward v dokumentárnom seriáli Tajomstvo vesmíru.
Otázka, ako presne táto nepostrádateľná ochranná družica vznikla, však neustále zamestnáva astrofyzikov a geológov po celom svete.
Výskumníci spochybňujú staré modely
Tradičné predstavy o vzniku Mesiaca stavali na postupnom, dlhotrvajúcom procese. Prevládajúci scenár počíta s tým, že sa mladá Zem pred 4,5 miliardami rokov zrazila pod určitým uhlom s protoplanétou Theia, ktorá dosahovala veľkosť Marsu. Extrémna kolízia vyvrhla do okolia obrovské množstvo materiálu.
Modelovaniu tejto udalosti sa už od roku 2001 venuje uznávaná planetologička Robin Canupová. Doterajší všeobecný predpoklad hovoril o tom, že z odrazených trosiek sa najprv vytvoril prstenec a až z neho sa v priebehu dlhšieho času sformovalo jedno kompaktnejšie teleso.
Tím planetárnej geologičky Adeene Dentonovej z výskumnej organizácie Southwest Research Institute v texaskom San Antoniu však prišiel s odlišným pohľadom. Ich najnovšie počítačové simulácie, publikované v časopise The Astrophysical Journal Letters, ukázali, že celý proces mohol prebehnúť s bleskovou rýchlosťou.
Kľúčovým detailom, ktorý doteraz vo výpočtoch chýbal, bola vnútorná teplota ranných protoplanét. Keďže mladé vesmírne telesá sú spravidla veľmi horúce a časom chladnú, ich pevnosť je výrazne nižšia.
„V závislosti od toho, aké horúce boli Zem a Theia pred zrážkou, mohol náraz Theiu zničiť a vytvoriť onen mohutný disk trosiek, z ktorého nakoniec vznikol Mesiac,“ vysvetlila vo svojej správe Dentonová.
„Keď som však použila rovnaké parametre ako pri pôvodných modeloch vrátane zhodného teplotného usporiadania vo vnútri oboch telies, objavil sa zhruba za päť hodín nedotknutý Mesiac,“ pokračovala.
Pretavenie zemského povrchu
Udalosť mala pre samotnú Zem fatálne následky. Teploty pri náraze presiahli 1 000 stupňov Celzia. Spôsobilo to kompletné skvapalnenie zemskej kôry a stratu vtedajšej atmosféry. Železné jadro zasiahnutej planéty Theia doslova „priesakom“ splynulo s vnútrajškom Zeme, zatiaľ čo jej povrchové plášte boli odrazené do vesmíru.
Trvalo približne 150 miliónov rokov, kým sa zemský povrch opäť ochladil, skvapalnená kôra stvrdla a podmienky na planéte sa následne usadili.
Geologické a izotopové rozbory dnes ukazujú vzácnu zhodu medzi prvkami na Zemi a na Mesiaci. Odhaduje sa, že 70 až 90 percent hmotnosti Mesiaca tvoria práve trosky zaniknutej Theie.
Kozmická kanonáda, ktorá vymazala prvotné stopy
Ani po tom, ako sa novovzniknutá dvojica Zeme a Mesiaca skonsolidovala, nemala naša Slnečná sústava vyhraté. V období pred 4,1 až 3,8 miliardami rokov nasledovala ďalšia výzva, takzvané neskoré veľké bombardovanie.
Vnútorné kamenné planéty boli vtedy vystavené masívnemu ostreľovaniu tisíckami meteoritov, komét a planét.
Akékoľvek mikrobiálne zárodky života, ktoré by sa do tej doby teoreticky na Zemi vyvinuli, by túto fázu s vysokou pravdepodobnosťou neprežili.
Dôkazy o tomto ničivom období sú dodnes jasne viditeľné na povrchu Mesiaca, kde sa zachovali rozsiahle krátery a panvy, ako je napríklad Mare Imbrium.
Na Zemi rovnaké stopy po dopadoch časom zahladila neustála erózia a pohyb tektonických dosiek, no ich existenciu definitívne potvrdil až moderný geologický výskum.
