Kremeľ tají počty mrtvých vojáků, hroby hlídá FSB. Za focení hrozí v Rusku doživotí
Kremeľ skrýva počty mŕtvych vojakov, hroby stráži aj FSB. Za ich fotenie hrozí v Rusku doživotie
Ruské úrady tvrdo trestajú ľudí, ktorí fotografujú hroby vojakov padlých vo vojne na Ukrajine. Kremeľ sa tak snaží zakryť skutočný rozsah strát, ktoré podľa viacerých odhadov presahujú pol milióna mŕtvych. Za fotenie vojenských hrobov hrozí v Rusku aj doživotie.
Jaroslavľský oblastný súd v septembri poslal 48-ročného Nikolaja Ščerbakova na 14 rokov do trestaneckej kolónie s prísnym režimom, informoval nezávislý portál Mediazona. Podľa súdu od októbra 2024 systematicky chodil na cintorín, kde tajne fotografoval a natáčal hroby vojakov. Materiály mal cez aplikáciu posielať ukrajinským tajným službám. Ide o prvý známy rozsudok za vlastizradu za fotenie hrobov. Taký vysoký trest pritom v Rusku zvyčajne dostávajú len najbrutálnejší vrahovia.
„Pribúdajúce hroby musia byť pohľad, ktorý úrady veľmi znepokojuje, pretože im pripomína zlyhanie Putinovej vojny,“ povedal pre bruselský magazín Politico historik Jan C. Behrends z nemeckého Leibnizovho centra pre súčasné dejiny.
Podľa magazínu hliadkujú príslušníci Federálnej služby bezpečnosti (FSB) na cintorínoch po celej krajine. Od leta v Rusku zatkli niekoľko desiatok ľudí. V neverejných procesoch čelia obvineniu z vlastizrady, konkrétne zo spolupráce s ukrajinskými spravodajskými službami. Za tento trestný čin hrozí v Rusku až doživotné väzenie.
Úrady pred tým v posledných mesiacoch otvorene varujú. Napríklad v Jekaterinburgu na Urale zadržali v lete dve ženy, ktoré fotografovali hroby vojakov. Regionálna protiteroristická komisia vyhlásila, že ak sa potvrdí motív vlastizrady, môže im hroziť doživotie. Na tamojších cintorínoch majú pribudnúť tabule s varovaním pred trestnou zodpovednosťou.
Bezpečnostné zložky tvrdia, že fotky hrobov zneužívajú podvodníci. Podľa FSB z nich vyrábajú deepfaky, ktorými presviedčajú pozostalých, že ich blízky je v zajatí, a pýtajú od nich peniaze na jeho prepustenie.
Nezávislí novinári a aktivisti však práve pomocou fotografií hrobov dokumentovali skutočný počet obetí vojny. Mediazona v minulosti sama vyzývala čitateľov, aby jej posielali fotky nových hrobov. Takto zistené straty sú výrazne vyššie, než Moskva verejne priznáva.
Databáza Russia 200, ktorú vytvorila Mediazona spolu s ruskojazyčnou redakciou BBC, eviduje mená takmer 283-tisíc padlých vojakov aj s podrobnosťami o okolnostiach ich smrti. Vychádza z otvorených zdrojov, napríklad zo sociálnych sietí a z miestnych médií, nemá však prostriedky ani prístup na to, aby zdokumentovala každého mŕtveho. Britské ministerstvo zahraničných vecí a holandské spravodajské služby odhadujú ruské straty na viac ako pol milióna. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v júli uviedol, že na Ukrajine zahynulo 700-tisíc ruských vojakov.
Na začiatku vojny na Ukrajine nebol Kremeľ taký opatrný. V septembri 2022, pol roka po začiatku plnohodnotnej invázie, vtedajší minister obrany Sergej Šojgu oznámil, že zahynulo 5 937 ruských vojakov. Odvtedy sa oficiálne údaje o stratách objavujú len zriedka. V apríli 2024 hovorca Kremľa novinárom pripomenul, že informácie o stratách sú „štátnym tajomstvom“.
V tom istom roku štatistický úrad Rosstat skryl údaje o nadmernej úmrtnosti, ktoré boli verejné od 90. rokov. Podľa redaktora Mediazony a spoluautora databázy Russia 200 Dmitrija Treščanina boli neoceniteľným zdrojom na overovanie strát aj na vyvracanie tvrdení vlády.
Moskva obmedzila aj informácie o súdnych konaniach, v ktorých sú vojaci vyhlasovaní za nezvestných alebo mŕtvych. Projekt Russia 200 zaznamenal za rok 2025 takmer 90-tisíc takých prípadov, čo je viac ako desaťnásobok oproti predchádzajúcim rokom vojny. Úrady obmedzili prístup k týmto konaniam na konci roka 2025.
S fotografovaním hrobov sú Treščanin a jeho kolegovia teraz opatrní. „Fotky hrobov a videá z pohrebov boli pre nás dôležitým zdrojom na samom začiatku invázie, keď iných informácií veľa nebolo,“ vysvetlil. Keď však Kremeľ na túto metódu prišiel, stala sa príliš nebezpečnou. „Našich dobrovoľníkov na cintorínoch napádali,“ priblížil.
Podľa ruského vojenského analytika Jana Matvejeva, spolupracovníka zosnulého opozičného politika Alexeja Navaľného, Kremeľ tají straty najmä preto, aby ľahšie naberal nových vojakov. „Je to spôsob, ako oklamať potenciálnych regrútov. Keby ľudia ľahko zistili, aké percento zmluvných vojakov na fronte prežije alebo ako dlho tam nováčik pravdepodobne vydrží, bolo by mimoriadne ťažké naverbovať čo i len 30-tisíc mužov mesačne,“ povedal Matvejev. Zatajovaním strát sa podľa neho Moskva môže snažiť zapôsobiť aj na amerického prezidenta Donalda Trumpa a presvedčiť ho, že Putinova armáda je na pokraji víťazstva.


