Ukrajinské mesto si vydýchlo. Kto zmizol a kto zostal v pekle na zemi?

Olešky počas krátkeho prímeria evakuovali stovky civilistov

Ukrajinské mesto Olešky v Chersonskej oblasti zažilo tento týždeň niekoľkodňové prímerie, ktoré znepriatelené strany úplne dodržiavali. Podľa Bieleho domu pokoj zbraní pomohla sprostredkovať prvá dáma USA Melania Trumpová. Platnosť prímeria vypršala nadránom 1. novembra, od tejto nedele sa tak opäť môže bojovať. Podstatné však je, čo sa počas piatich dní podarilo dosiahnuť – nič podobné a v takom rozsahu civilisti nezažili od vpádu ruskej armády na Ukrajinu vo februári 2022.

Obyvatelia, ktorí v Oleškách zostali, trpeli od jari takmer úplným nedostatkom potravín a liekov. Dlhší čas boli odrezaní od dodávok plynu, vody i elektriny. Únik z mesta bol fakticky nemožný, pretože ruské i ukrajinské drony útočili na všetko, čo sa pohlo, a prístupové cesty boli zamínované.

Stovky ľudí sa rozhodli zostať na Ukrajine

Deň pred vypršaním prímeria informoval server RBK-Ukrajina, že obyvatelia Olešiek, ktorí takmer šesť mesiacov žili v podmienkach humanitárnej katastrofy, boli evakuovaní na územie pod ukrajinskou kontrolou. Stovky obyvateľov okupovaného mesta sa rozhodli zostať na Ukrajine. Civilisti dostali na výber presunúť sa do bezpečia na Ukrajine alebo odísť do Ruska.

Šéfka ukrajinskej miestnej vojenskej správy Taťjana Hasanenková opísala situáciu v meste takto: „V Oleškách nie je možné nielen dôstojne žiť, ale ani dôstojne zomrieť. Nie je tam nikto, kto by zabezpečil pochovávanie, a telá ležia priamo uprostred ulice. V okolitých dedinách ľudia, aby nemuseli byť svedkami zneuctenia, teda rozkladu tiel či ich zamoreniu červami, niekedy prikrývajú pozostatky kusom látky a zaťažujú ich kameňom. Jednoducho preto, že mŕtvych nie je kde pochovať.“ Márnica bola už dávnejšie zničená pri ruskom ostreľovaní a nefunguje ani elektrina.

Svedectvá: Prichádzame z pekla

Cieľom humanitárnej operácie bolo evakuovať civilistov a poskytnúť potraviny a lieky obyvateľom, ktorí sa napriek situácii rozhodli v Oleškách zostať. Tí, čo unikli, netajili radosť. „Prichádzame z pekla,“ uviedla pre stanicu BBC Ukrajinka, ktorá uviedla iba svoje krstné meno Oľha. Spolu s manželom Vjačeslavom potvrdila, že napriek silnejúcemu ostreľovaniu by pokus o útek mohol znamenať smrť pre zamínované cesty a neutíchajúce útoky dronov.

Manželia podľa BBC povedali, že keď sa zásoby míňali, niektorí ľudia sa usilovali zohnať jedlo tak, že prechádzali cez mínové polia. Stúpali na míny, umierali, zostali zmrzačení. To všetko len preto, aby prežili. Oľha a Vjačeslav potvrdili, že veľa ľudí si varilo už iba z byliniek či z buriny, ktorú mali v záhrade.

Podobné svedectvá zazneli aj od civilistov, ktorí sa počas humanitárnej akcie rozhodli odísť do Ruska. „Jedávali sme bylinky. Volá sa portulaka, opekali sme ju na masle a dávali sme ju do polievky, tá bola dosť kyslá,“ citoval server URA jednu zo žien evakuovaných do Ruska. Išlo o portulaku zeleninovú, jednoročnú poliehavú rozkonárenú rastlinu s výhonkami, ktorá sa dá restovať s mäsom alebo nasekať do polievky.

Cesta za potravinami sa končila tragicky

Táto žena dosvedčila, že cesta za potravinami predstavovala najväčšie riziko. Jeden obyvateľ Olešiek povedal ruským médiám, že sa s ďalšími vybral do obchodu za hranicami mesta. „Dvadsať ľudí sa vydalo na bicykloch, ale prvých štyroch zabili míny. Iný obyvateľ utrpel vážne zranenia, keď sa v aute viezol na nákup potravín s jeho otcom. Vozidlo narazilo na mínu, starší muž zomrel.“ Zraneného syna transportovali do nemocnice na okupovanom území, kde sa nebojuje.

Tí, čo si vybrali bezpečný život na Ukrajine, vraveli, že cestou z Olešiek si od dojatia pospevovali. „Keď nemôžeš zastaviť slzy, začínaš tancovať. Keď nemôžeš tancovať, začínaš spievať,“ poznamenala jedna žena podľa portálu Obozrevateľ. Nechýbal ani spev ukrajinskej hymny.

Najstarší evakuovaný má 94 rokov

Ukrajinský ombudsman Dmytro Lubinec podčiarkol, že za každým zachráneným z Olešiek stojí samostatný príbeh utrpenia i nezlomnosti. Za dojímavé označil to, že sa po troch rokoch konečne zlúčil jeden manželský pár – ona sa už dávnejšie ocitla v bezpečí, ale on sa nemohol dostať preč z Olešiek. „Najstarší evakuovaný má 94 rokov, najmladší len niečo viac ako jeden rok,“ oznámil Lubinec.

Prímerie nebolo len 24- alebo 48-hodinové preto, lebo vojaci, ktorí na niekoľko dní prestali bojovať, potrebovali odstrániť míny. Vďaka tomu sa dostali do Olešiek aj automobily s dodávkami potravín a liekov. Ukrajinu si vybralo 550 evakuovaných a do Ruska zamierilo 250 iných.

Prečo niektorí zostali

Niekoľko stoviek ľudí však v meste skazy zostalo. Niektorí sa obávali, že ich v skutočnosti odvezú do Ruska napriek tomu, že si želajú byť na ukrajinskom území. Iní majú strach, že by sa už nikdy do svojich domov v Oleškách nevrátili – sú to najmä starí ľudia. Sú aj takí, ktorí tvrdia, že napriek utrpeniu si počkajú na ukončenie vojny v tomto meste, lebo im odmalička prirástlo k srdcu.