Vinník, ktorý zabíja milióny ľudí, číha v kuchyni. Pomôže drobná zmena
Výmena bežnej soli za draslíkovú by mohla ročne zabrániť takmer trom miliónom úmrtí
Výmena bežnej kuchynskej soli za alternatívu obohatenú o draslík by mohla každý rok zabrániť takmer trom miliónom úmrtí a desiatim miliónom nových prípadov srdcovo-cievnych ochorení a chronických chorôb obličiek. Vyplýva to z rozsiahlej medzinárodnej štúdie, ktorá skúmala možné zdravotné prínosy tejto zmeny v 193 krajinách sveta.
Problém s nadmernou konzumáciou soli sa výrazne týka aj Slovenska. Podľa údajov Svetovej zdravotníckej organizácie dosahoval priemerný denný príjem soli u slovenských dospelých v roku 2019 približne 13 gramov. Muži prijímali v priemere až 15 gramov denne, ženy 11 gramov. Odporúčanie WHO pritom hovorí o maximálne piatich gramoch soli denne, slovenský priemer tak predstavoval viac ako dvojnásobok odporúčanej hranice.
Nadmerný príjem soli nepredstavuje riziko iba pre srdce a cievy. Odborníci upozorňujú aj na súvislosť s ochoreniami obličiek a vyšším rizikom rakoviny žalúdka. Vysoký príjem sodíka môže navyše prispievať k zvýšenému vylučovaniu vápnika močom. Zradné je, že veľkú časť soli ľudia neprijímajú priamo zo soľničky, nachádza sa aj v chlebe, pečive, syroch, údeninách či hotových jedlách.
Vedci z George Institute for Global Health upozornili, že nahradenie klasickej soli draslíkovou soľou by mohlo výrazne znížiť počet ľudí trpiacich vysokým krvným tlakom. Práve hypertenzia patrí medzi hlavné rizikové faktory infarktu, mozgovej príhody či ochorení obličiek. Podľa Brucea Neala z George Institute by prínosy takejto zmeny pocítili krajiny po celom svete, v mnohých by sa mohlo podariť predísť až jednej z desiatich úmrtí spôsobených srdcovo-cievnymi ochoreniami.
Draslíková soľ vzniká tak, že sa časť chloridu sodného nahradí chloridom draselným, pričom na pohľad, chuťovo aj pri varení sa podobá klasickej soli. Svetová zdravotnícka organizácia v roku 2025 podporila používanie soli obohatenej o draslík ako jedného z opatrení na znižovanie krvného tlaku a rizika srdcovo-cievnych ochorení. Vysoký krvný tlak má približne každý tretí dospelý vo veku od 30 do 79 rokov, čo predstavuje asi 1,4 miliardy ľudí na celom svete. Na Slovensku sa odhaduje približne 2 milióny ľudí s hypertenziou, mnohí o nej nevedia a neliečia sa.
Výskumníci modelovali viacero scenárov. Pri náhrade soli používanej v domácnostiach by sa podľa odhadov ročne odvrátilo 1,85 milióna úmrtí a predišlo 6,19 milióna prípadov ochorení. Náhrada soli v spracovaných potravinách a reštauráciách by znamenala 1,56 milióna odvrátených úmrtí a 5,46 milióna predídených prípadov. Pri náhrade v domácnostiach aj potravinárstve by to bolo 2,96 milióna odvrátených úmrtí a 10,17 milióna predídených prípadov. Do počtu predídených ochorení sú zahrnuté srdcovo-cievne ochorenia a chronické ochorenia obličiek.
Používanie soli s vyšším obsahom draslíka však nemusí byť vhodné pre každého. Rizikom je najmä zvýšená koncentrácia draslíka v krvi, takzvaná hyperkaliémia, nebezpečná predovšetkým u ľudí s pokročilým ochorením obličiek. Podľa výsledkov štúdie však zdravotné prínosy prevažujú nad rizikami aj pri tejto skupine pacientov. Nefrológ Vivek Jha z George Institute v Indii uviedol, že riziká sa dajú účinne zvládať informovaním pacientov, správnym označovaním výrobkov a lekárskym dohľadom.
Bruce Neal upozornil, že v Európe a Severnej Amerike pochádza viac ako 70 percent prijatej soli zo spracovaných potravín a jedál v reštauráciách. Ak majú byť zdravotné prínosy čo najväčšie, do zmeny sa musí zapojiť aj potravinársky sektor. Výzvou bude tiež zvýšenie výroby chloridu draselného, aby bolo možné pokryť prípadný celosvetový dopyt.


