Výskumníci vrátili 80-ročným bunkám mladosť o 60 rokov, výsledok ich zaskočil

Výskumníci vrátili 80-ročným bunkám mladosť o 60 rokov, výsledok ich zaskočil

Vedci omladili 80-ročné bunky o 60 rokov

Krvné bunky 80-ročného človeka premenili vedci v laboratóriu na nervové kmeňové bunky, ktorým namerali molekulový vek menej ako 20 rokov. Podľa epigenetických hodín tak omladli o viac než 60 rokov. Prvé známky premeny sa objavili približne po 12 dňoch, no bunky ďalej dozrievali a omladzovali sa ešte niekoľko týždňov.

Za experimentom stojí tím vedcov z Univerzity v Bonne, Univerzitnej nemocnice v Bonne a technickej univerzity v Aachene. Výskum publikovaný v odbornom časopise Aging Cell ukazuje, že niektoré molekulové znaky starnutia možno výrazne zvrátiť. Vedci pracovali s krvnými vzorkami od 15 darcov. Najmladšími boli novorodenci, najstarší darca mal 101 rokov.

Ako vedci premenili krvné bunky na nervové

Väčšina buniek ľudského tela obsahuje rovnakú genetickú informáciu, no využíva z nej len určitú časť. Preto sa napríklad z krvnej bunky za normálnych okolností nemôže stať nervová. Vedci už dokážu tento prirodzený proces obísť. Základy bunkového preprogramovania položil v roku 2006 japonský vedec Šinja Jamanaka. Dokázal, že pomocou štvorice špecifických bielkovín možno dospelé bunky vrátiť do stavu podobného embryonálnym kmeňovým bunkám. Za tento výskum získal v roku 2012 Nobelovu cenu za medicínu.

Nemecký tím použil iba dve zo štyroch Jamanakových bielkovín. Pomocou upraveného vírusu ich dopravil do nezrelých krvných buniek a zmenil aktivitu ich génov. Bunky sa následne začali premieňať na nervové kmeňové bunky bez toho, aby najskôr prešli štádiom podobným embryonálnym bunkám. Výskumníci nepracovali so zrelými červenými krvinkami, ktoré už nemajú bunkové jadro, ale s ich nezrelými predchodcami.

Bunky sa omladzovali postupne

Výskumníci chceli zistiť, či si novovzniknuté nervové kmeňové bunky zachovávajú vek pôvodného darcu. Na jeho určenie využili takzvané epigenetické hodiny, ktoré sledujú chemické zmeny na DNA meniace sa počas života. Približne po 50 dňoch sa väčšina sledovaných znakov súvisiacich so starnutím vrátila do mladšieho stavu. Pri neskorších meraniach dosahoval odhadovaný vek buniek približne päť percent veku pôvodných darcov.

Podrobný priebeh omladzovania vedci sledovali na troch bunkových líniách pochádzajúcich od darcov vo veku 50 až 101 rokov. Pri ďalšom experimente obmedzili ich schopnosť deliť sa, aby zistili, či za omladzovaním stojí neustále vytváranie nových buniek. Ani výrazné spomalenie delenia však nezabránilo poklesu epigenetického veku.

Profesor Oliver Brüstle z Univerzitnej nemocnice v Bonne považuje pomalý priebeh omladzovania za veľkú výhodu. „Omladzovanie, ktoré trvá tak dlho, je ideálne ako experimentálny model,“ uviedol vo vyjadrení univerzity. Vedci tak môžu podrobne skúmať jednotlivé fázy procesu a testovať látky, ktoré ho urýchľujú alebo spomaľujú.

Bunky vykazovali menej poškodení

Mladší výsledok epigenetických hodín ešte nezaručuje, že bunka skutočne funguje ako mladá. Vedci preto skúmali aj poškodenie DNA, činnosť mitochondrií a schopnosť odstraňovať poškodené bunkové súčasti. Premenené bunky vykazovali priaznivé výsledky aj pri týchto meraniach. Dokonca ani bunky pochádzajúce od veľmi starých darcov nevykazovali typické poruchy skúmaných mechanizmov súvisiace so starnutím. Bunky od mladých a starých darcov, ktoré sa pôvodne výrazne líšili, sa po preprogramovaní začali na molekulovej úrovni podobať.

Čo to znamená pre liečbu mozgu

Pri Alzheimerovej a Parkinsonovej chorobe postupne odumierajú nervové bunky, ktoré sa vo väčšine oblastí dospelého mozgu nedokážu prirodzene nahradiť. Výskum bunkového preprogramovania by mohol v budúcnosti umožniť vytvárať náhradné nervové bunky aj z krvi starších pacientov. Vedci z Bonnu už pri predchádzajúcich experimentoch transplantovali podobným spôsobom vytvorené nervové bunky do mozgov myší, kde dokázali vytvárať spojenia s existujúcimi neurónmi. Aktuálna štúdia však neskúmala, či by omladené bunky dokázali obnoviť poškodený mozog.

Samotné meranie biologického veku má svoje obmedzenia. V roku 2024 upozornil nezávislý vedecký tím pod vedením Dmitrija Kriukova v časopise Aging Cell na možné nepresnosti epigenetických hodín pri preprogramovaní buniek. Rovnakú neistotu priznávajú aj nemeckí výskumníci. Samotná premena krvnej bunky na nervovú môže ovplyvniť výsledky epigenetických hodín a chýba priame porovnanie s prirodzene zostarnutými nervovými kmeňovými bunkami.

Problémom zostáva aj bezpečnosť. Jedna z použitých bielkovín, označovaná ako cMYC, sa pri nadmernej aktivite môže podieľať na nádorovom raste. Kým nebude jasné, či sú takto vytvorené bunky bezpečné aj z dlhodobého hľadiska, zostáva ich omladzovanie laboratórnym experimentom.