Ivana Dobrakovová: Nechcem čitateľa obťažovať siahodlhým vypisovaním
Ivana Dobrakovová získala cenu Anasoft litera za knihu Iné myšlienky
Spisovateľka Ivana Dobrakovová sa stala laureátkou prestížneho ocenenia Anasoft litera. Jej kniha Iné myšlienky z vydavateľstva Marenčin PT získala tohtoročnú cenu.
Autorka po prevzatí ocenenia hovorila o svojich pocitoch, o tvorbe aj o živote v Taliansku, kde žije. Kniha Iné myšlienky je zbierkou poviedok.
Očakávala ocenenie?
„Ja som ho čakala už šiestykrát. Len teraz to už naozaj vyšlo,“ povedala Dobrakovová. Podľa jej slov každý nominovaný v akejkoľvek cene dúfa, že práve jeho knihu vyberú. „Ale čo sa týka slávy, myslím si, že je bezpredmetné sa o čomsi takom baviť. Sláva a slovenská literatúra sú dva oddelené svety,“ dodala.
Na vyhlásení ceny jej podľa vlastných slov veľa ľudí prejavilo náklonnosť, aj jej knihám. „Bolo to veľmi príjemné, keďže väčšinou žijem dosť osamelo,“ uviedla.
Odozva zo Slovenska
Dobrakovová žije v Taliansku. Odozva zo Slovenska sa k nej dostáva cez internet. V Taliansku ju ako spisovateľku poznajú jej známi a priatelia.
Prečo píše poviedky
Hovorí sa, že ľudia dnes radšej čítajú romány než poviedky. Na otázku, prečo rada píše poviedky, autorka odpovedala: „Keď viem niečo vyjadriť na menšej ploche, prečo by som mala čitateľa obťažovať siahodlhým vypisovaním?“
Ak má podľa svojich slov dojem, že námet si zaslúži väčší priestor, rozvinie ho. Napísala aj dva romány. Nápady odvíja od každodenných situácií, od toho, čo sa deje jej a ľuďom v jej okolí, čo si prečíta a vníma.
Vzťah k vlastným textom
Na otázku, ktorá z poviedok v knihe Iné myšlienky je jej najmilšia, Dobrakovová uviedla: „Vôbec mi nie je milé, čo píšem. Ale písať to musím.“ Vzťah k textom má podľa svojich slov rôzny – ide o to, ktorá poviedka sa lepšie podarila a ktorú nakoľko vytesnila.
Prekladateľka Júlia Sherwoodová
V poznámkach ku knihe Iné myšlienky sa spomína Júlia Sherwoodová, ktorá prekladá texty Dobrakovovej. Preložila dve jej knihy a sú v kontakte. Autorka je v kontakte s viacerými svojimi prekladateľmi a sú priatelia. „Veľmi si vážim každého prekladateľa, ktorý sa podujme preložiť môj text, lebo ako prekladateľka dobre viem, koľko je to práce a času,“ povedala.
Podľa jej názoru sa slovenská literatúra musí v zahraničí ešte len presadiť. „Nie je to chyba textov, ale skôr toho, že nie je takpovediac atraktívna,“ myslí si. Spomenula recenziu na svoju knihu v nemeckom preklade od rakúskeho čitateľa, ktorý sa až pri jej knihe zamyslel nad tým, že pár kilometrov od neho žijú nejakí Slováci a nikdy sa tam nebol pozrieť.
Čo číta
Dobrakovová číta, no kedysi zvládala prečítať viac. V Bratislave si prečítala knihu Jakuba Speváka Všetko, čo som ti nestihol povedať a v lietadle späť do Turína knihu Édouarda Louisa L’effondrement. Obe odporúča.
Práca s myšlienkami
Na otázku, čo robí, keď chce prísť na iné myšlienky, uviedla: „Dobré myšlienky sa snažím prijímať všetky. Tak, ako prichádzajú.“ Podľa jej slov sa so všetkými myšlienkami treba naučiť nejako vydržať, pretože keď sa človek snaží myšlienku zahnať, vráti sa o to nástojčivejšie.
Dá sa žiť bez kníh?
Podľa Dobrakovovej sa dá žiť bez kníh. „Moja svokra má napríklad 88 rokov a za celý život neprečítala jedinú knihu. Ale kto chce, ten číta aj dnes,“ uzavrela autorka.


