Oprava DNA ako brzda starnutia? Pokusy na myšiach prinášajú sľubné výsledky – Človek – Veda a technika
Vedecké pokusy naznačujú možnosti opravy DNA ako prostriedku na spomalenie starnutia
V poslednej dobe sa objavili zaujímavé výsledky experimentov, ktoré sa zaoberajú otázkou starnutia a opravovania DNA. Tím výskumníkov z milánskeho Inštitútu molekulárnej onkológie IFOM vykonal experimenty na myšiach, pri ktorých sa zistilo, že znižovanie poplachového signálu generovaného poškodenými telomérami môže zlepšiť krvotvorbu a aj reakciu starších myší na očkovanie.
Poškodenie DNA je proces, ktorý sprevádza organizmy od ich vzniku. Vzniká v dôsledku rôznych vonkajších faktorov, ako je ultrafialové žiarenie, chemikálie či bežné telomérne procesy. Hoci bunky disponujú mechanizmami na opravu týchto poškodení, s pribúdajúcim vekom sa mnoho z nich akumuluje a vedie k zhoršeniu funkcie buniek, ich odumieraniu alebo k stavu nazývanému bunkové starnutie. To následne môže prispieť k chronickým zápalom v organizme.
Výskumníci sa veľmi zaujímajú o to, či by efektívnejšie opravovanie DNA mohlo prispieť k predĺženiu života bez vážnych ochorení. Pozornosť sa zameriava na teloméry, ktoré sa nachádzajú na koncoch chromozómov a fungujú ako ochranné štruktúry. S každým delením buniek sa teloméry skracujú, a keď dosiahnu kritickú dĺžku, bunka ich môže považovať za poškodenie DNA, čo vyvoláva trvalý poplachový signál.
Nové metódy potlačenia poplachového signálu
V toku experimentu sa vedcom podarilo znížiť tento poplachový signál pomocou krátkych syntetických molekúl, ktoré sa viazali na RNA produkujúcu sa pri poškodených telomérach. Táto metóda ukázala, že je možné prerušit komunikáciu buniek, a to bez potreby opravovania alebo predlžovania samotných telomérov.
V priebehu štúdií výskumníci zaznamenali pozitívne výsledky v myšiach trpiacich genetickými poruchami, ktoré postihovali krvotvorné procesy. Po liečbe sa prejavy bunkového starnutia a zápalu znížili a tiež sa zlepšila činnosť krvotvorných kmeňových buniek. Rovnako zlepšili aj reakciu na očkovanie u starších myší.
Limitácie a perspektívy
Napriek sľubným výsledkom nemožno hovoriť o lieku proti starnutiu. Štúdia nesledovala predĺženie životnosti myší a pokusy s ľudskými bunkami prebiehali iba in vitro. Tento výskum však otvára možnosti pre ďalšie štúdie, ktoré by mohli viesť k presnejším zásahom do bunkovej komunikácie bez nutnosti celkového omladenia organizmu.
Podľa odborníkov by efektívnejšia oprava DNA mohla reprezentovať kľúč k zmierneniu niektorých následkov starnutia a predlžovaniu zdravého života. Hoci je pred nami ešte množstvo výskumu, výsledky týchto pokusov otvárajú nádeje pre budúce aplikácie v oblasti gerontológie a regeneratívnej medicíny.
