Všetci sú na pláži, len vy zostávate v práci. Sociálne siete môžu vyvolať syndróm FOMO, odborníčka varuje: Nie je to úzkosť.
Syndróm FOMO na vzostupe: Sociálne siete môžu vyvolávať frustráciu
V súčasnosti sa ocitáme v období, keď sociálne siete zaplavujú naše obrazovky neustálymi obrázkami z pláží, festivalov a exotických dovoleniek. Pre mnohých, ktorí trávia leto v zamestnaní alebo doma, tieto fotografie nemusia prinášať len zábavu. Môžu totiž vyvolávať frustráciu a pocit, že ich život nie je dostatočne naplnený. Školská psychologička Lucia Košťálová pre ta3 podrobne vysvetlila, ako porovnávanie každodenného života s idealizovanými zábermi na sociálnych sieťach ovplyvňuje psychológiu jednotlivca.
Syndróm FOMO a jeho vplyv
Tento jav, známy ako syndróm FOMO (Fear of Missing Out), sa môže počas letných mesiacov zosilniť. „Žijeme v prostredí, kde sa na sociálnych sieťach zdieľajú len výnimočné momenty. Leto je obdobím, kedy sú takéto zážitky častejšie a ľudia ich majú potrebu zverejňovať,“ priblížila Košťálová. Pre tých, ktorí sú zamestnaní, môže byť obzvlášť ťažké porovnávať svoje každodenné povinnosti s dokonalými snímkami iných, čo môže viesť k skreslenému pohľadu na vlastný život.
Realita verzus idealizácia
Podľa psychologičky nie je problémom samotné zdieľanie fotografií, ale skreslenie reality, ktorú takto zobrazujeme. Obyčajné alebo nepríjemné momenty často nezdieľame, čím vzniká dojem, že ostatní žijú kvalitnejší život. „FOMO nie je len o úzkosti, ale o strachu, že niekto iný vedie hodnotnejší život, zatiaľ čo my sme zavretí za pracovným stolom,“ dodáva Košťálová.
Negatívne dôsledky na psychológiu
Porovnávanie svojich pracovných dní s dovolenkovými zážitkami sa môže stať problémom, keďže sociálne siete sú neustále na dosah ruky. „Často ich otvoríme, keď sa chceme uvoľniť. Avšak táto činnosť môže viesť k frustrácii a zlým náladám, keď začneme spochybňovať hodnotu vlastného života,“ varuje odborníčka.
Eskalácia psychických problémov
Ďalším varovným signálom môže byť takzvaný efekt downscrollingu – tendenciu bezcieľne scrollovať cez obsah na sociálnych sieťach. „U dospelých to môže viesť k odkladaniu pracovných povinností, keď si nereálne predlžujeme čas strávený online, čím zanedbávame úlohy a deadliney,“ podotýka Košťálová. Negatívny dopad sa môže prejaviť aj na kvalite spánku a na komunikácii s blízkymi, čo môže znížiť celkovú kvalitu vzťahov.
Digitálny detox ako riešenie?
Jedným z často navrhovaných riešení je digitálny detox, ktorý však môže mať rôzne podoby. Košťálová varuje, že nie je to univerzálny liek ani okamžitá odpoveď na problémy spojené s nadmerným používaním sociálnych sietí. „Je dôležité si uvedomiť, prečo siahame po telefóne. Detox nemusí znamenať úplné odpojenie, skôr by sme mali prispôsobiť používanie technológií našim osobným potrebám,“ radí psychologička.
Hľadanie rovnováhy
Efektívnejšie môže byť, ak vypneme neželané notifikácie a prispôsobíme si čas strávený na sociálnych sieťach. „Nie je potrebné byť nonstop online, dá sa zhrnúť informácie a vyhľadávať výsledky večer bez toho, aby sme boli príliš zaťažení stále dostávať nové správy,“ uzatvára Košťálová. Dôraz kladie na rozumné a vyvážené prístupy, ktoré budú prispôsobené individuálnym potrebám, bez zasahovania do každodenného fungovania.
Celý rozhovor s psychologičkou o syndróme FOMO si môžete pozrieť na odborných platformách, kde sa dozviete viac o tom, ako sa vyrovnávať s tlakom sociálneho porovnávania.
