Ráž prezradil, ako chce prekopať Bratislavu a s kým sa dohodne
Ráž predstavil plány pre Bratislavu: menej úradníkov, viac policajtov a nový most
Minister dopravy za Smer-SD a nezávislý kandidát na primátora Bratislavy Jozef Ráž predstavil v rozhovore pre ta3 svoje plány pre hlavné mesto. Vysvetlil aj to, koho by si zobral na magistrát a čo by zmenil na súčasnom fungovaní mesta.
Ráž chce v prípade úspechu v komunálnych voľbách presunúť časť svojho tímu na bratislavský magistrát. Hoci kandiduje ako nezávislý s podporou vládnej koalície, odmieta, že by na čele hlavného mesta presadzoval záujmy konkrétnej politickej strany.
„Odo mňa neočakávajte, že ja budem presadzovať ideológiu nejakej strany. Ja som v žiadnej strane nikdy nebol,“ vyhlásil v rozhovore pre ta3.
Svoju kandidatúru odôvodnil tým, že niektoré problémy Bratislavy možno riešiť iba z pozície primátora. Za najdôležitejšie označil bezpečnosť, dopravu, dostupnosť bývania a parkovanie.
„Naozaj prejsť týmto mestom niekedy trvá rovnako dlho, ako keď idete z Bratislavy do Trenčína,“ povedal.
Na otázku, či by odchodom z ministerstva dopravy nezanechal nedokončené projekty, odpovedal, že jeho nástupca by ich mal bez väčších problémov dokončiť. Pripomenul rozostavané diaľničné úseky a železničné investície.
Zároveň priznal, že by si na magistrát zobral aj niektorých súčasných spolupracovníkov. „Nebude to mať ľahké, ale tých najkvalitnejších, ktorých som sem dotiahol, tak tých si zase potiahnem so sebou,“ povedal o svojom prípadnom nástupcovi na ministerstve.
Tím chce predstaviť krátko pred voľbami. Tvoriť ho majú aj ľudia z ministerstva dopravy, jeho podriadených organizácií či ministerstva zdravotníctva, kde Ráž v minulosti pôsobil.
Menej úradníkov, viac policajtov
Jedným z Rážových hlavných predvolebných sľubov je zvýšenie bezpečnosti v Bratislave. Navrhuje znížiť počet zamestnancov magistrátu a ušetrené prostriedky využiť na posilnenie mestskej polície.
„Ja si myslím, že to tak fungovať môže, a to je moja ponuka: o 200 úradníkov na magistráte menej a o 200 policajtov v uliciach viac,“ vyhlásil. Podľa neho je súčasný počet zamestnancov magistrátu príliš vysoký. Tvrdí, že za posledných osem rokov ich pribudla približne polovica.
Ráž zároveň prezradil, že o posilnení bezpečnosti už rokoval s ministrom vnútra Matúšom Šutajom Eštokom (Hlas-SD). Podľa jeho slov sa začali rozprávať o postupnom zvýšení počtu štátnych policajtov v hlavnom meste.
„Dohodli sme sa na sto. Priebežne ideme natlačiť do Bratislavy o sto viac štátnych policajtov so zameraním na Staré Mesto, lebo tu je tá ‚hot zóna‘ najhoršia,“ uviedol.
Vzápätí však priznal, že dohoda zatiaľ nie je definitívna. „Nehovorím, že je uzavretá. Nie je nič v podstate podpísané, ale máme prvý papier, máme prvý plán,“ spresnil.
Za problematické lokality označil Obchodnú ulicu a Pentagon vo Vrakuni. Podľa neho nestačí, aby mali policajti v problémových oblastiach iba svoje stanice. Potrebné je, aby sa pravidelne pohybovali v uliciach.
„Nemôže sa policajt v Pentagone zatvárať o 15.30, lebo o 15.30 tam tie problémy len začínajú, ony nekončia. To nemá byť kancelária,“ zdôraznil. Nedostatok policajtov chce riešiť aj lepším platovým ohodnotením a dostupnejším bývaním.
Sľubuje tisíce nových bytov
Ďalšou prioritou kandidáta je dostupnosť bývania. Situáciu na bratislavskom realitnom trhu označil za alarmujúcu.
Podľa Ráža stojí dvojizbový byt v hlavnom meste približne 250-tisíc eur. Mladá rodina tak podľa jeho príkladu potrebuje mať na účte 50-tisíc eur a následne desiatky rokov splácať hypotéku.
Problém vidí najmä v pomalom povoľovaní výstavby a v územnom pláne mesta. „To záväzné stanovisko má mať proste dva riadky. Teraz to hyperbolizujem, ale má mať dva riadky. Je to v súlade s územným plánom, alebo nie je? A ak nie je, tak prečo?“ pýta sa.
Navrhuje tiež meniť časť plôch určených na administratívne budovy na bývanie. Pri zmenách územného plánu v prospech developerov chce zároveň požadovať odovzdanie časti bytov do mestského nájomného fondu.
Jeho cieľom je zvýšiť počet bytov prichádzajúcich na trh na úroveň roku 2017, teda približne päťtisíc ročne. „Či ich dám hneď prvý rok päťtisíc, to neviem, ale dobrá výzva. Dvadsaťtisíc do konca mandátu by mal byť cieľ,“ povedal.
Za jednu z možností financovania mestskej bytovej výstavby označil Štátny fond rozvoja bývania. Podľa Ráža však musí samotné mesto aktívnejšie pripravovať a predkladať projekty.
