Prekvapivé zistenie: Ľudia s demenciou a nadváhou žijú dlhšie
Štúdia: Ľudia s demenciou a nadváhou žijú dlhšie
Obezita aj demencia patria medzi veľké globálne hrozby. Pacientov s týmito diagnózami celosvetovo pribúda a vedci hľadajú spôsoby, ako ich vzostup spomaliť. Nová štúdia priniesla zistenie, s ktorým sa nerátalo – ľudia s demenciou, ktorí mali v čase diagnózy nadváhu alebo obezitu, mali tendenciu žiť dlhšie ako pacienti s normálnou hmotnosťou.
Vyplýva to z výskumu Columbia University Mailman School of Public Health a NYU School of Global Public Health, ktorého výsledky publikoval časopis Journal of Alzheimer’s Disease. Podľa autorov môže telesná hmotnosť v čase stanovenia diagnózy poskytnúť dôležitú informáciu o prognóze a prežívaní pacientov a poukazuje aj na potrebu venovať väčšiu pozornosť výžive ľudí s demenciou.
Obezita je známym rizikovým faktorom viacerých ochorení vrátane srdcových chorôb a cukrovky. Známe je aj to, že ľudia s nadváhou alebo obezitou v strednom veku majú vyššie riziko neskoršieho rozvinutia demencie. Niektoré štúdie však naznačujú, že u ľudí, ktorým už bola demencia diagnostikovaná, môže byť obezita spojená s dlhším prežívaním.
„Keďže ide o pomerne prekvapivý výsledok, dôležitou otázkou je, či nemôže ísť jednoducho o dôsledok skreslenia. Naše analýzy naznačujú, že hlavné zdroje skreslenia, ktoré sme skúmali, nedokážu vysvetliť výhodu v prežívaní spojenú s vyššou hmotnosťou,“ uviedol hlavný autor štúdie Yuan Zhang z Columbia Mailman School.
Vedci zistili, že ľudia s demenciou, ktorí mali v čase diagnózy nadváhu alebo obezitu, mali výrazne nižšie riziko úmrtia než ľudia s normálnou hmotnosťou. Platilo to aj po zohľadnení ďalších chronických ochorení, fajčenia a demografických faktorov. Ľudia s nadváhou (BMI 25 až 29,9) mali o 16 % nižšie riziko úmrtia, ľudia s obezitou 1. stupňa (BMI 30 až 34,9) o 27 % nižšie a ľudia s obezitou 2. a 3. stupňa (BMI 35 a viac) o 22 % nižšie riziko úmrtia.
„Neznamená to, že pacienti s demenciou by sa mali snažiť pribrať alebo stať obéznymi, pretože naša štúdia nebola navrhnutá na skúmanie tejto otázky. Naše zistenia však naznačujú, že telesná hmotnosť môže byť v čase diagnostikovania demencie užitočným ukazovateľom prognózy prežívania. Zároveň podporujú názor, že výživa je kľúčovým faktorom zdravia a prežívania ľudí s demenciou,“ uviedla Virginia Chang z NYU School of Global Public Health, prvá autorka štúdie.
Zhang, Chang a ich kolegovia využili údaje z americkej dlhodobej štúdie Health and Retirement Study, ktorá sleduje reprezentatívnu vzorku ľudí vo veku 51 rokov a viac. Analyzovali údaje zozbierané v rokoch 1998 až 2022. Do analýzy zaradili 4 523 ľudí, ktorí pri vstupe do štúdie nemali demenciu, no neskôr sa u nich ochorenie rozvinulo. Vďaka dlhému obdobiu sledovania mohli vedci porovnať telesnú hmotnosť pred diagnózou a v čase jej stanovenia a zároveň sledovať, ako dlho ľudia po diagnóze žili.
Vedci sa zaoberali aj otázkou, či zdanlivo paradoxné výsledky nemôžu poukazovať na mechanizmus, vďaka ktorému môže vyššia hmotnosť pomáhať ľuďom s demenciou prežívať dlhšie – napríklad vďaka väčším energetickým rezervám alebo väčšiemu množstvu svalovej hmoty – alebo či nejde o dôsledok skreslenia údajov.
Jedným z možných zdrojov skreslenia je skutočnosť, že ľudia s demenciou často výrazne chudnú ešte predtým, ako im ochorenie diagnostikujú. Výskum ukázal, že úbytok hmotnosti môže začať až desať rokov pred diagnózou a v rokoch bezprostredne pred rozvojom ochorenia sa zrýchľovať. Ak štúdia sleduje hmotnosť iba v jednom časovom bode a nezohľadňuje predchádzajúce chudnutie, medzi ľuďmi s normálnou hmotnosťou sa môžu nachádzať aj pacienti s pokročilejším ochorením, ktorí majú vyššie riziko úmrtia.
Ďalšie skreslenie môže vzniknúť preto, že štúdia zahŕňa iba ľudí, u ktorých sa demencia rozvinula. Vedci zvažovali aj takzvané „survivor bias“, teda skreslenie spôsobené tým, že ľudia s obezitou môžu mať vyššie riziko úmrtia na iné ochorenia ešte pred vznikom demencie. Do štúdie sa tak môžu dostať iba relatívne zdravší ľudia s obezitou, ktorí sa dožili veku, keď sa u nich demencia rozvinula. Dodatočné analýzy však ukázali, že skúmané formy možného skreslenia pravdepodobne neboli významným dôvodom pozorovanej súvislosti medzi telesnou hmotnosťou a úmrtnosťou.
„Výživa môže byť pre ľudí s demenciou veľkým problémom,“ uviedla Chang. „Môžu trpieť chradnutím a neschopnosťou prijímať potravu. Môže to súvisieť so zmenami v mozgu, ktoré vedú k strate chuti do jedla a iniciatívy, zvýšenej spotrebe energie a problémom so samostatným jedením.“
Hoci analýza skúmala viacero možných zdrojov skreslenia a existujú aj biologicky prijateľné vysvetlenia, prečo by určitá nadváha mohla byť v tomto kontexte prospešná, dôvod, prečo mali ľudia s nadváhou alebo obezitou nižšie riziko úmrtia, zatiaľ zostáva nezodpovedaný. Bez ohľadu na konkrétny mechanizmus však podľa vedcov môže byť telesná hmotnosť v čase diagnostikovania demencie významným ukazovateľom prognózy.
