Čech ho surovo zdolal, finále s Rusmi pretrpel. Slovenská legenda sa lúči

Tomáš Starosta ukončil kariéru, v sobotu sa rozlúči v Trenčíne

Hokejový obranca Tomáš Starosta ukončil vo veku 45 rokov profesionálnu kariéru. V sobotu sa predstaví pred trenčianskymi fanúšikmi pri symbolickom rozlúčkovom striedaní, ktorým im chce poďakovať za roky podpory. Počas 27 profesionálnych sezón prešiel od mladíka v majstrovskej Dukle Trenčín cez ruskú KHL až po reprezentačné úspechy. „Vôbec toto rozhodnutie neľutujem. Každého to raz čaká a už som cítil, že prišiel čas rozlúčiť sa s hokejom,“ priznal Starosta.

Začiatky na trenčianskom sídlisku

Starostov hokejový príbeh sa začal v Trenčíne. Dukla bola dlhé roky liahňou reprezentantov a jej mládežnícky systém vychovával hráčov, ktorí sa neskôr presadili v najlepších európskych súťažiach aj v NHL. Do seniorského hokeja sa dostával postupne, v majstrovskej sezóne 2003/2004 ešte ako mladý hráč pendloval medzi juniorkou a prvým mužstvom. Prvý veľký klubový úspech si pripísal práve s Duklou, keď Trenčín získal slovenský titul.

„Začínal som ako päťročný chalan. S kamarátmi sme hrávali hokejbal na trenčianskom sídlisku Juh. Už ako deti sme hrali o Stanleyho pohár na sedem zápasov, veľmi ma to bavilo. Vtedy som si všimol, že s bratom máme možno niečo viac ako ostatní,“ spomínal v minulosti Starosta na svoje športové začiatky. Nikdy nepatril medzi ofenzívne ladených obrancov, jeho silou bola spoľahlivosť, pokoj a schopnosť robiť na ľade správne rozhodnutia.

Ruská skúška a Gagarinov pohár

Starostova kariéra nabrala nový smer, keď sa rozhodol odísť do Ruska. Postupne pôsobil v Nižnekamsku, Ufe a Chanty-Mansijsku. Najväčší klubový úspech v Rusku dosiahol v drese Salavatu Julajev Ufa, s ktorým v roku 2011 získal Gagarinov pohár. „Je to bez debaty najväčší úspech mojej doterajšej kariéry. Sezóna však bola pre mňa zvláštna. V play-off som napokon odohral iba dva zápasy,“ spomínal pred rokmi Starosta. V roku 2014 zamieril do Slovana Bratislava, pričom vysvetľoval, že ho teší možnosť byť bližšie k rodine. „Tréner Čada odo mňa očakáva to isté, čo od ostatných obrancov. Nesmieme robiť chyby smerom dozadu. Moderný hokej sa hrá v prvom rade zo zabezpečenej obrany,“ vysvetľoval.

Finále MS odohral s injekciami

Najvýraznejším úspechom v Starostovej kariére je striebro z MS v roku 2012. Slovenská reprezentácia pod vedením Vladimíra Vůjtka sa vtedy postupne dostala až do finále. O Starostovom charaktere najviac vypovedá, že na finále proti Rusku nastúpil pod injekciami proti bolesti. Počas víťazného semifinále proti Česku totiž utrpel nepríjemné zranenie, keď ho český útočník Petr Průcha tvrdo narazil na mantinel. Výsledkom bolo vykĺbené pravé rameno a natiahnuté väzy. Na finálový zápas, ktorý sa konal v deň jeho 31. narodenín, napokon nastúpil a pomohol oslabeným slovenským obranným radom. „Keď sa dnes za svojou kariérou obzriem, bolo v nej veľa krásnych momentov,“ povedal po oznámení konca kariéry.

Pre mladých je legendou

Po rokoch v zahraničí sa Starosta vrátil na Slovensko a opäť sa stal súčasťou Dukly. Jeho význam pre kabínu sa naplno prejavil v sezóne 2017/2018, keď sa Dukla dostala až do finále slovenskej extraligy. Trenčín v sérii s Banskou Bystricou prehrával už 0:3 na zápasy, no dokázal vyrovnať na 3:3. Rozhodujúci siedmy duel však nezvládol. „Je to naozaj ťažké. Vidíte, koľko je tu ľudí. Hnali nás dopredu počas celého play-off a mrzí ma to aj za nich. Boli sme veľmi blízko, no potvrdilo sa, že posledný krok býva najťažší,“ povedal. O jeho prínose pre mladých obrancov vypovedá aj Matúš Hlaváč, ktorý sa s ním stretol v Dukle. „Tošo ma najviac posunul jeho cennými radami. Je legendou, od ktorej sa my mladí chalani máme veľa čo naučiť,“ povedal mladý obranca.

Začiatok novej etapy

Koniec kariéry si Starosta predstavoval trochu inak. Dukla musela vlani bojovať o udržanie sa v najvyššej súťaži až v baráži. Starosta otvorene priznal, že sa chcel rozlúčiť úspechom, no napokon bol rád, že sa mužstvu podarilo zachrániť extraligovú príslušnosť. Čo bude nasledovať? Starosta nevylučuje, že zostane pri hokeji a bude odovzdávať skúsenosti deťom. Zároveň však odmieta predstavu, že dlhá hráčska kariéra automaticky znamená úspešnú trénerskú dráhu. „To, že som mal nejakú kariéru, ešte neznamená, že zo mňa bude dobrý tréner,“ priznal s pokorou. Plánuje si urobiť trénerskú licenciu, no nechce si vopred stanovovať, kam ho táto cesta zavedie. Novú záľubu našiel v cyklistike, ktorej venuje niekoľko dní v týždni.