Budapešť žiadala o pomoc márne. Povstanie v Maďarsku rozdrvili sovietske tanky

Keď Budapešť volala SOS, Západ nepočúval. Maďarské povstanie prevalcovali sovietske tanky

„Zachráňte naše duše! SOS! SOS!“ Volanie o pomoc vysielal slobodný rozhlas Kossuth, zatiaľ čo v Budapešti tisíce dobrovoľníkov bojovali proti Sovietskej armáde. „Národy sveta, pomôžte nám! Nie radou, nie slovami, ale činmi!“ žiadali povstalci. Pomoc zo Západu však neprichádzala.

Povstanie sa začalo 23. októbra 1956, keď sa k demonštrácii študentov technickej univerzity pridali ďalší ľudia. K soche generála Józefa Bema dorazil vyše dvestotisícový dav. Požiadavky zahŕňali odchod sovietskych vojsk, slobodné voľby, zákaz cenzúry a slobodu tlače. Demonštranti zvalili aj osemmetrovú bronzovú sochu Stalina na Námestí hrdinov.

Tajomník Maďarskej strany pracujúcich Ernő Gerő označil v rozhlase demonštráciu za kontrarevolúciu a ohlásil zásah všetkými prostriedkami. Keď tajná polícia ÁVH zadržala študentskú delegáciu v budove rozhlasu a začala strieľať do davu, povstalci sa zmocnili zbraní a paľbu opätovali. Na zem padli prví mŕtvi.

Sovietske tanky vtrhli do hlavného mesta už okolo druhej v noci. Povstalci, ktorým chýbal výcvik, bránili mesto s obdivuhodnou odvahou a proti tankom používali zápalné fľaše. Ráno sa národ dozvedel, že stalinistického premiéra Mátyása Rákosiho nahradil Imre Nagy.

Pri budove parlamentu 25. októbra príslušníci ÁVH a sovietski vojaci spustili streľbu do davu. O život prišlo vyše 200 ľudí vrátane žien a detí, ďalších 300 zranili. Masaker prerástol do otvoreného boja. Vznikali oddiely bojovníkov za slobodu, ktoré tvorili najmä mládež, študenti a robotníci.

Povstalci sa brutálne vyrovnávali s príslušníkmi tajnej polície, ktorých lynčovali a vešali na pouličné lampy. Ničili pamätníky Sovietskej armády a búrali sochy komunistov.

Nagy 28. októbra dosiahol prímerie a sovietske tanky začali opúšťať Budapešť. Vznikali revolučné výbory a robotnícke rady. Nagy vytvoril novú vládu, zrušil ÁVH aj vedúcu úlohu komunistickej strany, oslobodil asi 8 000 politických väzňov a 1. novembra vyhlásil neutralitu Maďarska a vystúpenie z Varšavskej zmluvy.

Sovietske vedenie však 31. októbra zmenilo postoj a rozhodlo o zásahu. Podľa historika Charlesa Gatiho zavážilo násilie z 30. októbra na Námestí republiky, kde dav zabil vyše dvadsať ľudí. Moskva sa obávala aj šírenia túžby po slobode do ďalších štátov východného bloku.

Operácia Víchor sa začala 4. novembra 1956 za účasti zhruba 60-tisíc vojakov. Sovieti zaútočili na spiacu Budapešť aj na ďalšie mestá. Nagy sa ukryl na juhoslovanskom veľvyslanectve a vláda požiadala o pomoc OSN i Spojené štáty.

Povstalci stavali barikády a bránili svoje domovy, no pomoc neprichádzala. Sovieti nasadili delostrelectvo, prúdové stíhačky a až 1 130 tankov. Podľa Chruščovovho syna Sergeja Američania ubezpečili Moskvu, že vojensky nezakročia. Západ nechcel riskovať vojnu so ZSSR pre jednu malú krajinu, pričom pozornosť sveta v tom čase pútala aj suezská kríza.

Posledné ohniská odporu v hlavnom meste padli 11. novembra, v niektorých kútoch krajiny boje trvali do polovice mesiaca. Nagya i ministra obrany Pála Malétera popravili, podobný osud postihol aj zhruba 400 vzbúrencov. Len v Budapešti zahynulo asi 2 500 ľudí a 20-tisíc bolo zranených, ďalších 3 000 padlo v iných mestách. Asi 35-tisíc Maďarov postavili pred súd a vyše 22-tisíc poslali do väzenia. Cez rakúske hranice emigrovalo viac ako 200-tisíc ľudí.

Vlády sa ujal János Kádár, ktorý krajinu vrátil do sovietskej sféry vplyvu a pri moci zostal až do roku 1988. Maďarskí vodnopólisti na olympiáde v Melbourne v novembri 1956 porazili ZSSR 4:0 a získali zlato.