Chmelár varoval Fica pred zbraňou z roku 2002

Smer sa priblížil k hnutiu Republika, varuje Chmelár

Strana Smer sa podľa politického komentátora Eduarda Chmelára dostáva do nebezpečnej situácie, pretože sa čoraz viac podobá na hnutie Republika, s ktorým súťaží o rovnakých voličov. V diskusnej relácii televízie ta3 to uviedol s odkazom na historickú paralelu z roku 2002.

Paralela s rokom 2002

V parlamentných voľbách v roku 2002 získal Smer, ktorý Robert Fico založil v roku 1999 po odchode zo Strany demokratickej ľavice (SDĽ), 13,46 percenta hlasov a 25 poslaneckých mandátov. Jeho niekdajšia materská strana SDĽ vtedy skončila s výsledkom 1,36 percenta hlasov a zostala mimo parlamentu. Chmelár upozornil, že v súboji Smeru s Republikou to dnes môže dopadnúť podobne. Ide o jeho politickú prognózu, nie o potvrdený volebný vývoj.

Strana stráca identitu

Analytik pripomenul, že Smer dosahoval najväčšie úspechy, keď dokázal osloviť široké spektrum voličov. V parlamentných voľbách v roku 2012 získal 44,41 percenta hlasov a mohol zostaviť jednofarebnú vládu. Dnes je podľa Chmelára situácia odlišná. „Smer sa čoraz viac tlačí k Republike. Ale tu nejde len o to, že sa tlačí k tej Republike, ale on je čoraz viac na nerozoznanie. Inými slovami, stráca identitu,“ vyhlásil.

Ako príklad uviedol politickú komunikáciu v otázke migrácie a nedávny spor medzi predstaviteľmi Smeru a Republiky, ktorí sa podľa neho pretekali v tom, kto vystupuje proti migrácii dôraznejšie. Práve v takomto súboji má podľa analytika Republika výhodu, keďže migrácia patrí medzi jej profilové témy a ako strana mimo vlády môže vystupovať ostrejšie bez priamej zodpovednosti za vládne rozhodnutia. „Ten Smer, bohužiaľ, už nemá veľa možností, ak úplne rezignoval na toho stredového voliča,“ upozornil Chmelár. Zároveň pripustil, že nevie, či ešte dokáže umiernenejších voličov získať späť.

Spolupráca aj súťaž

Vzťahy medzi Smerom a Republikou nie sú len predmetom politických úvah. Podľa júlových informácií STVR Smer, Hlas a Republika podporili spoločného kandidáta na primátora Spišskej Novej Vsi. Predstavitelia Smeru zároveň nevylúčili spoluprácu s Republikou ani po parlamentných voľbách. Podpredseda parlamentu Tibor Gašpar vtedy uviedol, že nevidí zásadnú prekážku, prečo by strany nemohli po voľbách rokovať, ak im voliči dajú dôveru.

Chmelár však upozorňuje na rozdiel medzi vytváraním budúcich koalícií a súťažou o voličov. Podľa neho môže byť pre Smer nebezpečné, ak sa pri snahe osloviť podporovateľov Republiky začne príliš podobať na samotné hnutie. V takom prípade by voliči mohli uprednostniť konkurenta, ktorého politická identita je v týchto témach výraznejšia.

Konzervatívny tábor sa triešti

Analytik zároveň tvrdí, že konzervatívny voličský tábor sa už nemusí rozširovať, ale skôr trieštiť medzi čoraz väčší počet subjektov. Spomenul aj SNS či vznikajúcu stranu Tomáša Tarabu, ktorej vyhliadky hodnotí skepticky.

Podľa Chmelára nie je problémom vládneho tábora iba konkurencia medzi Smerom a Republikou. Tvrdí, že viaceré strany strácajú schopnosť jasne vysvetliť, čím sa odlišujú od svojich politických partnerov či potenciálnych spojencov. „Ako sa odlíši Hlas od Smeru, ako sa odlíši SNS od Republiky?“ položil si otázku. Smer podľa neho potrebuje znovu nájsť vlastnú identitu a osloviť aj ľudí mimo svojho súčasného voličského prostredia.

Ako upozornil, strana, ktorá sa príliš podobá na svojho konkurenta, môže napokon presvedčiť voličov, aby si vybrali práve konkurenta. Historická paralela s SDĽ tak podľa Chmelára predstavuje varovanie: politický subjekt, ktorý kedysi dokázal prevziať priestor inej strany, môže sám začať strácať svoju pozíciu v prospech nového súpera.

Rozhodnú až parlamentné voľby

Či sa tento scenár naplní, ukážu až budúce parlamentné voľby. Regionálne a komunálne voľby, ktoré Slovensko čakajú 24. októbra, podľa Chmelára nemožno automaticky považovať za ich predpoveď, keďže na miestnej úrovni tradične zohrávajú výraznú úlohu nezávislí kandidáti.