Adresná energetická pomoc je možná a pre ľudí by bola veľmi výhodná

Energopomoc adresne? Ide to! Pre ľudí by bola veľmi výhodná

Od roku 2022 sa rozvíja debata o energopomoci a nič nesvedčí v prospech toho, že by sa táto téma mohla odložiť. Jedna masívna vlna argumentov oprávnene volala po adresnosti, ďalšia masívna vlna volala po uprataní nespravodlivostí v tej adresnosti. Od akceptovaného kompromisu je to stále ďaleko.

Energopomoc so zatiaľ hmlistými princípmi bola schválená v štátnom rozpočte aj pre rok 2027. Existuje niekoľko indícií k tomu, že táto téma ešte zažije svoje ďalšie hviezdne chvíle. Pre nedokonalosti už bežiaceho systému čaká opätovné analyzovanie a rozhodovanie. Okno príležitostí prichádza zrejme so začiatkom ďalšieho volebného cyklu.

Energopomoc treba znovu premyslieť

Spor nie je o to, či je opodstatnené pomáhať. Trhy znovu dokazujú, že vedia neúnosne zdramatizovať situáciu. Napríklad v septembri sa pre prerušené dodávky skvapalneného plynu z Perzského zálivu plyn obchodoval okolo 80 eur za MWh a elektrina na rok 2027 na krátky čas prekonala 150 eur. Bez zásahu štátu by to časť domácností pocítila neprijateľne tvrdo a pomoc zameraná na zraniteľnú časť obyvateľstva je úplne legitímna. Provokatívna otázka tak nie je „či pomáhať“, ale „čo za tie peniaze použité na pomoc vlastne kupujeme“.

To, že dočasná pomoc dočasnou už nie je, deklaruje i ministerstvo financií. V návrhu rozpočtu na 2027 konštatovalo, že pomoc už nemožno považovať za dočasné opatrenie. Vláda na ňu na budúci rok vyčlenila 250 miliónov eur. Zatiaľ je riskantné tvrdiť, či je to dosť, je veľa neznámych parametrov. Špecifickú rolu tu hrá ubezpečenie z najvyšších politických úrovní, že ceny energií v budúcom roku neporastú.

Výdavkami na energopomoc si opakovane kupujeme rok pokoja. Od začiatku krízy sme takto minuli vyše štyri miliardy eur. Po skončení však nemusí zostať nič trvalé: ani zateplené steny, ani vymenený kotol s novou technológiou. Chce to politiku energopomoci prerobiť a doplniť tak, aby nielen ochránila zraniteľných, ale aj zanechala nejaký trvalý efekt. Ak domácnosť dostane pevnú sumu a energie platí za trhové ceny, je chránená rovnako. Pritom cena každej ušetrenej kilowatthodiny energie jej zostane na účte.

Keď vedľajší efekt je ten podstatný

Podľa analýzy Rady pre rozpočtovú zodpovednosť dostala tretina domácností s vysokými príjmami energopomoc približne 1,1 miliardy eur, čo je suma podobná tej, ktorú dostala najchudobnejšia tretina. Potom je kritika distribúcie namieste. A predsa nie toto je hlavná výzva. Hlavnou výzvou je, ako k prvotnej funkcii energopomoci úspešne prilepiť druhotnú funkciu: zmeniť energetickú efektívnosť domácností.

Pomoc cez cenu predlžuje návratnosť presne tých investícií, ktoré by nás pri ďalšej energetickej kríze chránili. Keď štát zníži cenu kilowatthodiny, domácnosť dostane úľavu, no zároveň vysiela signál, že šetrenie má menšiu hodnotu. Nová izolácia či tepelné čerpadlo sa potom splácajú dlhšie a klesá motivácia zaoberať sa tým.

Dá sa to obísť: pomáhať cez príjem, nie cez umelo znižovanú cenu. Ďalšia možnosť je zvýhodniť len základnú spotrebu a „nadspotrebu“ nechať za trhovú cenu. Teplo pre seniorov v obytnom dome tak štát dotuje, vyhrievaný bazén nie.