Pri hraniciach NATO sa deje čosi znepokojivé. Putin hromadí tanky a delá
Pri hraniciach NATO sa hromadí ruská technika. Satelity ukázali nové tanky aj delá
Rusko začalo dopĺňať zásoby tankov, obrnených vozidiel a delostreleckých systémov na viacerých vojenských základniach vrátane zariadení v blízkosti Fínska a pobaltských štátov. Vyplýva to z analýzy satelitných snímok, o ktorej v sobotu 17. októbra informoval nezávislý ruský portál iStories.
Podľa Inštitútu pre štúdium vojny (ISW) ide o postupnú obnovu vojenských rezerv, ktorá môže z dlhodobého hľadiska posilniť ruské kapacity voči NATO. Bezprostredný útok na členské štáty aliancie však analytici neočakávajú.
Na opätovné zapĺňanie ruských skladovacích základní upozornili analytici otvorených zdrojov Mark Krutov, Jonpy a Covert Cabal. Do zariadení, ktoré sa v prvých rokoch rozsiahlej invázie na Ukrajinu postupne vyprázdňovali, sa vracajú opravené vozidlá aj novo vyrobená technika.
Nové tanky T-90M pri Pobaltí
Výrazné zmeny zaznamenali analytici na 22. centrálnej rezervnej základni v meste Buj v Kostromskej oblasti, približne 500 kilometrov od hraníc Estónska a Lotyšska. Porovnanie satelitných snímok z 18. októbra 2025 a 3. októbra 2026 ukazuje, že do areálu pribudli moderné tanky T-90M, obrnené transportéry BTR-82A a bojové vozidlá pechoty BMP-3.
Podľa Krutova sú minimálne niektoré z tankov T-90M a transportérov BTR-82A novovyrobené, a nie iba opravené staršie stroje. Podľa starších odhadov projektu Covert Cabal sa na základni pred inváziou nachádzalo viac ako 760 tankov, do septembra 2024 ich počet klesol na 102.
Ďalšie základne v Altaji, Karélii a na Urale
Na 349. centrálnej základni v Topčiche v Altajskom kraji pribudlo od júna 2026 podľa analytikov okolo 78 modernizovaných tankov T-72B3M a viac ako 100 bojových vozidiel pechoty BMP-2. Nové vozidlá BMP-3 a výsadkové bojové vozidlá BMD-4 zaznamenali analytici aj na 6018. základni.
Pozornosť vzbudzuje 374. centrum v Karélii, vzdialené približne 185 kilometrov od hraníc Fínska, kde od roku 2025 prichádzajú nové delostrelecké systémy 2S43 Malva a 2S44 Giacint-K. ISW upozornil aj na dopĺňanie samohybných húfnic 2S19 Msta-S v 80. arzenáli pri Gagarke vo Sverdlovskej oblasti. Satelitné pozorovania tak naznačujú obnovu zásob najmenej na piatich ruských základniach.
Rezervy napriek pokračujúcej vojne
Ruská armáda počas invázie na Ukrajinu spotrebovala značnú časť zásob obrnených vozidiel zo sovietskeho obdobia. Podľa Krutova ruské jednotky postupne obmedzili rozsiahle mechanizované útoky a čoraz viac využívajú pechotu či malé mobilné skupiny. Nižšie využívanie tankov pri zachovaní výroby môže podľa analytikov vysvetľovať, prečo sa nové stroje objavujú v skladoch namiesto okamžitého nasadenia na Ukrajine.
ISW upozorňuje, že nejde o úplnú obnovu predvojnových zásob, ale zatiaľ len o ich čiastočné doplnenie. Technika zostáva v skladoch, a nie priamo vo výzbroji aktívnych bojových jednotiek.
Rozširovanie základní pri hraniciach NATO
Rusko investuje aj do rozširovania vojenskej infraštruktúry na severozápade krajiny. Zistenia švédskej SVT, nórskej NRK, dánskej DR a estónskeho Delfi z júna 2026 odhalili výstavbu nových kasární, skladov a ďalších objektov v blízkosti hraníc Fínska, Nórska a pobaltských štátov, napríklad v Pečenge na Kolskom polostrove, ako aj v Petrozavodsku a Kandalakši.
Fínska televízia Yle už v januári informovala o obnove bývalého sovietskeho areálu v Petrozavodsku. Rozširovanie infraštruktúry v Karélii súvisí aj s vytváraním 44. armádneho zboru, ktorého plánovaná veľkosť podľa experta Marka Eklunda zodpovedá približne 15-tisíc vojakom.
Bezprostredný útok je málo pravdepodobný
ISW hodnotí riziko konvenčného pozemného útoku Ruska proti Fínsku alebo pobaltským krajinám v súčasných podmienkach ako veľmi nízke. Samotné nahromadenie techniky ešte nepredstavuje vytvorenie bojaschopných jednotiek, keďže Rusko by potrebovalo vycvičené posádky a logistické zabezpečenie, pričom veľká časť aktívneho personálu zostáva viazaná na ukrajinskom fronte.
Fínska vojenská rozviedka označila bezprostrednú hrozbu zo strany Ruska za nepravdepodobnú, hoci očakáva dlhodobé posilňovanie jeho kapacít. Šéf estónskej zahraničnej rozviedky Kaupo Rosin vo februári uviedol, že Moskva nemala v úmysle vojensky napadnúť Estónsko ani iného člena NATO. Litovské služby upozorňujú, že prímerie na Ukrajine by Rusku umožnilo rýchlejšie dopĺňať zásoby vrátane tých pri hraniciach pobaltských štátov.
