Fanúšikovia Slovana reagujú na rímsku mastenicu
Fanúšikovia Slovana reagujú na dianie v Ríme, prinášame plné znenie ich stanoviska
Svoj klub sprevádzajú všade. Starajú sa o atmosféru, pripravujú nápadité choreografie, no majú aj tienistú stránku. Ultras Slovana nechýbali ani v Ríme, na treťom zápase Bratislavčanov v Lige majstrov. Po tom, ako sa k dianiu na tribúnach vyjadril šéf klubu Ivan Kmotrík ml., vydali prostredníctvom facebookovej stránky svoje stanovisko aj ultras. Prinášame vám ho v plnom znení, bez akýchkoľvek úprav.
Jediný vydarený útok slovanistov v zápase
Stará ľudová múdrosť hovorí, že všetky cesty vedú do Ríma a tak sme sa po dlhých 15 rokoch opäť dočkali výjazdu na miestne AS. Aj napriek výsledkovej mizérii nášho mužstva – v európskych pohároch dvojnásob – sa dala očakávať v Ríme masívna podpora belasých a priamo v deň zápasu sa napokon v sektore hostí schádza viac ako 2 000 slovanistov, doplnených o početnú podporu priateľov z Wisły.
Mnoho ľudí však vyrazilo po vlastnej osi už deň dopredu, vrátane športovejšie ladeného oddielu v počte 40 kusov, ktorý sa už behom dňa túlal uličkami neďaleko štadióna a večer obsadzuje jeden z podnikov v priľahlej štvrti. To však neuniká pozornosti fízlov a neobvykle vysokého množstva tajných, ktorí sa prakticky ihneď usadia naokolo a po zvyšok noci už nespustia belasú úderku z dohľadu.
Vidno, že v Taliansku ešte nezapadla prachom spomienka na poslednú skúsenosť so Slovanom, keď polícia odchytila autobus chuligánky napchatý náradím a tak tentoraz nenechali nič na náhodu. Tieto manévre majú v merku aj domáci, ktorí v reporte napriek tomu zmieňujú útok na 3 slovanistov, na 100% však nejde o nikoho z našej grupy a nevieme ani o nikom z radov bežných fanúšikov, čo by skončili v nemocnici, ide teda len o cigánske naháňanie si vyfabulovaných bodov.
V deň zápasu sú niektoré skupinky odchytávané fízlami priamo spred hotelov či podnikov a proti ich vôli „deportované“ na miesto oficiálnej stretávky, odkiaľ nás postupne autobusmi zvážajú priamo na štadión. Sektor hostí sa tak postupne zapĺňa a v prvom polčase sa prezentujeme vytrvalým supportom aj napriek otrasnej priestorovej dispozícii a obtiažnej koordinácii všetkých fanúšikov.
Domáce tribúny mimo úvodnej hymny po zvyšok zápasu nepredvádzajú žiadny mimoriadny výkon a sú skôr sklamaním, kto ale určite nesklamal sú zakrslí prihriati provokatéri hneď za sklom priľahlého domáceho sektora. Miestni usporiadatelia vo svojej lenivosti však nepovažujú za potrebné deeskalovať situáciu a tak v druhom polčase po celozápasovej pivovej prehadzovačke s domácimi slovanisti skúšajú preraziť cez sklenenú bariéru.
Stewardi sú vyfackaní zo svojich pozícií okamžite, vzápätí do sektora nabieha kombinovaná úderka ťažkoodencov z radov Carabinierov a väzenskej polície, ktorá však okamžite naráža na tvrdý odpor, je napadnutá a vyhodená zo sektora, pričom počas únikovej cesty von prichádzajú fízli o niekoľko štítov a obuškov. Následne sa situácia ukľudňuje a môžeme si tak vychutnať záverečné minúty fantastickej prehry 0:4.
K dianiu na trávniku sa vyjadrovať ani netreba, keďže sa tam z našej strany neudialo nič mimo klasického submisívneho priposratého výkonu, vynikajúcu obrannú aj útočnú činnosť hodnú Ligy majstrov predviedli len chlapci na tribúne, rozhodne nie tí na ihrisku. Slovan pevne a bezpečne drží posledné miesto v tabuľke a len ťažko si predstaviť, že by pripustil prekvapenie a nebodaj ho prepustil niekomu inému.
Kým každý rok sa v Lige majstrov predstavia nováčikovia typu Kairat, Pafos, Bodø, Viking alebo Sabah, ktorí tam vedia uhrať nejaké body, alebo prinajmenšom dobré vyrovnané výsledky po bojovných výkonoch, naša druhá účasť na najprestížnejšom fóre ma stále podobu odovzdaného „ideme tam a užijeme si to“ bez akýchkoľvek ambícií získať si aspoň trochu rešpektu a sympatií.
Najobľúbenejší ospravedlňujúci argument o priepastných rozdieloch v rozpočtoch platí len do momentu, kým si uvedomíme ako mužstvá v podobnom finančnom znevýhodnení dokážu hrať dôstojnú, niekedy až vyrovnanú partiu s top európskymi gigantmi v dôsledku poctivej a hlavne koncepčnej práce, či obrovskému nasadeniu a bojovnosti. Ani jedna z týchto vecí nás dlhodobo nezdobí a začína sa natískať otázka, či namiesto našej údajnej rovnocennosti so Slaviou či Ferencvárosom sa dokážeme niekedy vlastne aspoň priblížiť ku nórskym klubom z pár tisícových rybárskych osád, či azerbajdžanským mikroklubom založenými pred 3 dňami.
Nabitý októbrový program pokračuje už o dva dni domácim ligovým zápasom proti Bystrici, kde očakávame jednoznačnú celozápasovú dominanciu!


