Prečo u nás starostovia vládnu aj desiatky rokov?
Radšej sa dať do zeme zakopať, ako richtárovať
Za starostu môže byť ten istý človek na Slovensku zvolený aj desaťkrát po sebe, kým za prezidenta len dvakrát. Pred blížiacimi sa komunálnymi voľbami sa ponúka otázka, prečo v Česku volia starostov miestni poslanci a u nás občania priamou voľbou, hoci po roku 1989 obe krajiny vychádzali z jedného základu a vzorom mala byť prvá Československá republika.
V septembri 1990 prijali oba národné parlamenty zákony o komunálnych voľbách, ktoré sa líšili okrem iného aj tým, kto bude voliť starostov a primátorov. Kým Česi zverili toto právo zvoleným poslancom, Slováci ho poskytli priamo občanom. Dá sa predpokladať, že v Prahe sa zákonodarcovia inšpirovali obecným právom platným v predmníchovskej republike. Podľa niektorých indícií mohli bratislavskí legislatívci nápad priamej voľby odpozorovať v Budapešti, kde práve vtedy prijali rovnaké rozhodnutie.
V Maďarsku spočiatku volili starostov priamo občania iba v obciach do 10-tisíc obyvateľov. Až od roku 1994 sa tam priama voľba začala vzťahovať aj na primátorov väčších miest vrátane Budapešti. Na Slovensku toto pravidlo platilo pre všetky dediny a mestá už od roku 1990.
Priama voľba dedinských richtárov má u nás dlhšiu tradíciu než moderný uhorský parlamentarizmus. Už pred revolučným rokom 1848 volili v poddanských obciach richtárov podľa miestnych zvyklostí, urbárskych pravidiel a pod dohľadom zemepána. Voľba to bola priama, ale nie slobodná. O tom, kto bude kandidovať na richtára, rozhodoval zemepán.
V slobodných kráľovských mestách platilo staré mestské právo a voliť orgány mesta mohli len mešťania. Kráľovské listiny zo 14. storočia určovali jednotlivým mestám voľbu richtára na jeden rok, obyčajne v nedeľu po sviatku sv. Juraja. Jednoročný mandát mal aj kontrolnú úlohu – mešťania si mohli overiť, či sa zvolený človek hodí na zverenú funkciu.
Zákon z roku 1886 po novom upravil funkčné obdobie richtárov v malých obciach. Tradičný jednoročný mandát zrušil a začali ich voliť na tri roky. Obecných notárov volili až na šesťročné obdobie. Možnosť opakovane zvoliť toho istého kandidáta za richtára zostala zachovaná. Stará Turá mala na prelome storočí okolo 6-tisíc obyvateľov. Keď tam zomrel Jozef Valovič, ktorý nepretržite 28 rokov zastával richtársky úrad, zariadili mu na útraty obce veľkolepý pohreb a dali postaviť pomník za 150 zlatých.
Funkcia richtára nebola až taká príťažlivá, ako by sa mohlo zdať. Človek v tomto postavení sa ocital medzi vrchnosťou, úradmi a spoluobčanmi, od ktorých mal žiadať plnenie povinností. V chudobných obciach táto funkcia nemusela byť ani výnosná. V Šariši sa pred 150 rokmi hovorilo: „Volim še do zeme zakopac, jak richtarovac.“ Zo stredného Slovenska pochádza zase príslovie „Medzi kravami vôl richtár“.
Mešťanostov a mestských úradníkov po roku 1886 volili širšie zastupiteľstvá miest už na 6 rokov. V Bratislave vo voľbách začiatkom apríla 1900 zvolil municipálny výbor za mešťanostu právnika maďarskej národnosti Tivadara Brollyho, ktorý potom viedol Prešporok plné tri volebné cykly, dovedna 18 rokov.
Po vzniku Československej republiky ešte pomerne dlho platilo uhorské právo aj vo verejnej správe. Bratislavskí „otcovia mesta“ sa dlho vzpierali požiadavke prijať novú štátnu moc. Prvé riadne voľby sa konali na Slovensku až po schválení zákona o obecnom zriadení v roku 1923. Za mešťanostu v Bratislave vláda určila Ľudovíta Okánika, nominanta vládnej Agrárnej strany.
Iní starostovia sa držali svojho kopyta a starostovali rekordne dlho. Starosta Trnavy Juraj Vyskočil až tri volebné obdobia po sebe, pričom ho mestské zastupiteľstvo zvolilo vždy na šesť rokov, ako ukladal zákon.
V mestách bola situácia diametrálne iná ako na dedinách. Bratislava mala v prvých komunálnych voľbách 11 kandidátok, Košice 10, Nitra 8 a Trnava 6. V týchto a ďalších slovenských mestách sa počas celej prvej ČSR prejavovalo v správe vecí verejných prehnané straníctvo. Magistráty fungovali ako malé parlamenty, kde sa hlasovalo podľa straníckeho kľúča. Práve preto boli mestské voľby také dôležité – často sa stávali generálkou na parlamentné voľby.
