Čo povedať odmietačovi vakcíny? Veta, čo zvýšila zaočkovanosť proti COVID-19

Čo povedať človeku, ktorý nechce vakcínu? Táto jediná veta zvýšila ochotu ľudí dať sa zaočkovať proti COVID-19

Ľudia, ktorí váhali s očkovaním, boli ochotnejší uvažovať o vakcíne proti COVID-19, keď zdravotnícke správy uznali ich nedôveru voči vláde a zároveň zdôraznili hodnoty, ako je osobná sloboda. Vyplýva to z novej štúdie.

Vedci z Oregon State University-Cascades vytvorili komunikačné posolstvá prispôsobené hodnotám, ktoré často zastávajú ľudia váhajúci s očkovaním – teda tí, ktorí očkovanie odkladajú alebo ho odmietajú napriek tomu, že je dostupné.

Následne ich otestovali v dvoch online prieskumoch, ktorých sa na jar 2021, keď sa vakcíny začali vo veľkom sprístupňovať, zúčastnilo 1 170 nezaočkovaných dospelých Američanov.

V prvom prieskume sa podiel ľudí, ktorí uviedli, že sa dajú zaočkovať čo najskôr, po prečítaní správy uznávajúcej nedôveru voči vláde zvýšil o 16 percentuálnych bodov.

V druhom prieskume sa po správe zdôrazňujúcej hodnotu osobnej slobody zvýšil podiel účastníkov, ktorí uviedli, že je pravdepodobnejšie, že sa dajú zaočkovať, o takmer 8 percentuálnych bodov.

Autori štúdie Christopher Wolsko a Elizabeth Marino zdôrazňujú, že cieľom tohto prístupu nie je presvedčiť ľudí, aby urobili konkrétnu vec.

„Nehovoríme, že toto je spôsob, ako ľudí dostať na očkovanie. Je to však spôsob, ako vytvoriť podmienky, v ktorých budú ochotnejší informácie vypočuť a zvážiť,“ uviedol Wolsko.

Podľa predchádzajúceho výskumu autorov môže byť nedôvera často založená na osobných skúsenostiach – napríklad na pocite, že človeka v zdravotníckom zariadení ignorovali alebo s ním zaobchádzali diskriminačne – a nie iba na vystavení dezinformáciám či nesprávnym informáciám.

Marino uviedla, že aj krátke uznanie toho, že obavy a pocity nedôvery ľudí sú skutočné, môže výrazne zmeniť pravdepodobnosť, že ďalšia časť rozhovoru bude úspešná.

„Najmä v dnešnom silne polarizovanom spoločenskom prostredí sa podľa nás ľudia neustále snažia vyhodnotiť, či pre nich druhá strana predstavuje hrozbu,“ povedala. „Keď túto vnímanú hrozbu autenticky znížite, ľudia sú otvorenejší novým informáciám.“

Štúdia publikovaná v časopise PLOS One podporuje širšiu komunikačnú stratégiu, pri ktorej sa posolstvá prispôsobujú hodnotám konkrétneho publika.

Autori tvrdia, že podobný prístup by sa dal využiť aj mimo verejného zdravotníctva – napríklad pri podpore bezpečného skladovania strelných zbraní ako súčasti prevencie samovrážd, pri ochrane prírody medzi ľuďmi skeptickými voči klimatickej zmene či pri podpore inkluzívnejšieho postoja k ľuďom z vidieckych oblastí.

Aké posolstvá vedci testovali?

Vedci najprv začiatkom roka 2021 uskutočnili diskusné skupiny s ľuďmi, ktorí váhali s očkovaním. Identifikovali tri opakujúce sa dôvody ich postoja: nedôvera voči inštitúciám, obavy o osobnú slobodu a právo voľby, túžba chrániť rodinu a opäť sa s ňou stretávať.

Na základe toho vytvorili štyri posolstvá. Prvé znelo: „Nemusíte vláde dôverovať, tu sú fakty.“ Druhé: „Každý sa chce vrátiť k svojej rodine.“ Tretie: „Je to váš život, je to vaša voľba.“ Štvrté: „COVID a politici: Nešliapte po mne.“

Vytvorili aj kontrolnú správu, ktorá účastníkov jednoducho vyzývala, aby si prečítali informácie o vakcínach od lekárov z Mayo Clinic a amerického Centra pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC).

Účastníci boli náhodne rozdelení do skupín. Najprv videli jedno z hodnotovo orientovaných posolstiev alebo kontrolnú správu a následne dostali informačný materiál o vakcínach proti COVID-19.

V prvom prieskume uviedlo 49,5 % ľudí v kontrolnej skupine, že by sa nechali zaočkovať čo najskôr. Po správe zameranej na nedôveru voči vláde tento podiel stúpol na 65,6 %. Pri posolstve o rodine dosiahol 58,1 % a pri posolstve o voľbe 55,1 %.

V druhom prieskume uviedlo v kontrolnej skupine 40,7 % účastníkov, že by sa nechali zaočkovať čo najskôr. V skupine, ktorá dostala posolstvo o osobnej slobode, to bolo 48,5 %, a v skupine s posolstvom o vláde 45,2 %.

Autori však upozorňujú, že tento prístup netreba vnímať iba ako nástroj presviedčania či manipulácie. Ich cieľom je lepšie pochopiť hodnoty a vnímanie rizika, ktoré formujú postoje verejnosti, a tým zlepšiť verejnú diskusiu.