Trump nazval Nórsko „zasranou krajinou“. Nóri mu to vrátili „záchodovým spôsobom“
Trump nazval Nórsko „zasranou krajinou“. Nóri mu to vrátili poriadne „záchodovým spôsobom“
Donald Trump chcel Nórsku uštedriť urážku. Namiesto diplomatickej prestrelky však dostal odpoveď, ktorá sa točí okolo toaliet, fjordov a architektúry. Nórska turistická centrála totiž vzala amerického prezidenta doslova a začala svetu ukazovať, prečo má krajina jedny z najzaujímavejších verejných záchodov na svete. Z nevydareného pokusu o urážku sa tak stala nečakaná reklama na nórsky cestovný ruch.
Všetko sa začalo 25. októbra na predvolebnom mítingu v americkom meste Port Huron v štáte Michigan. Trump tam hovoril o prisťahovalectve a vyhlásil, že ľudí z niektorých krajín by v USA privítal, no Nórov nie. Dôvodom bolo, že nedostal Nobelovu cenu za mier. „Nórsko sa vlastne stalo zasranou krajinou,“ povedal podľa agentúry Reuters. Použil pritom anglický výraz shit house country, ktorý možno preložiť aj ako krajina plná latrín.
Nóri sa rozhodli, že keď už majú byť krajinou záchodov, tak poriadne. Turistická centrála Visit Norway vytiahla zo svojho archívu stránku, ktorá už približne päť rokov predstavovala najzaujímavejšie verejné toalety v krajine. Stačilo niekoľko úprav, nové fotografie a slovná hračka odkazujúca na Trumpov výrok. „Nórsko robí záchody opäť skvelými,“ hlása jeden z reklamných sloganov v narážke na prezidentovo známe heslo Make America Great Again.
Turistická centrála na sociálnych sieťach odkázala, že Nóri majú jedny z najkrajších a najpôsobivejších toaliet na svete. Podľa cestovateľského magazínu Skift zaznamenala stránka za prvých päť dní viac ako 80-tisíc návštev z vyše 170 krajín. Návštevnosť bola 540-krát vyššia než v predchádzajúcom týždni. Približne štvrtinu návštevníkov tvorili Američania a až 90 percent návštevnosti prišlo organicky, teda bez platenej reklamy. Platená propagácia pritom stála menej ako 10-tisíc dolárov.
Podľa nórskeho marketingového magazínu Kampanje sa 31. októbra objavila na newyorskom Times Square vonkajšia reklama s nápisom „Welcome to s**house country“. Zatiaľ čo mnohé krajiny investujú milióny do kampaní s plážami, hotelmi a luxusnými rezortmi, Nórsko získalo medzinárodnú pozornosť vďaka verejným záchodom.
Jednou z hviezd kampane je toaleta na vyhliadke Stegastein nad Aurlandsfjordom. Nachádza sa približne 650 metrov nad fjordom a je súčasťou architektonicky pôsobivého odpočívadla. Samotná vyhliadková plošina vyčnieva 30 metrov nad svahom. Stegastein sa dostal aj do rebríčka desiatich najlepších verejných toaliet sveta, ktorý zostavil magazín DesignCurial.
Ďalšou atrakciou je Ureddplassen na pobreží severného Nórska. Verejná toaleta tu je súčasťou architektonicky navrhnutého odpočívadla s výhľadom na otvorené more a pohorie Lofoty. Dominantou priestoru je zvlnená betónová konštrukcia a deväťmetrová terasa. Názov Ureddplassen možno preložiť ako „miesto neohrozených“ a nachádza sa tu pamätník posádky nórskej ponorky Uredd, ktorá počas druhej svetovej vojny narazila na mínu vo fjorde Fugløyfjorden. Zahynulo všetkých 42 členov posádky a šesť pasažierov.
Na ostrove Senja sa nachádza takzvaný Zlatý záchod. Jeho výrazný zlatý vzhľad z neho urobil jednu z fotografovaných zastávok na turistických trasách. Podľa Visit Norway sa v okolí plánujú ďalšie, menej nápadné toalety, aby návštevníci nemuseli čakať v rade. Na súostroví Lofoty zase nájdete odpočívadlo Eggum, ktorého architektúra využíva ruiny bývalej nemeckej radarovej stanice z druhej svetovej vojny. Jeho návrh pochádza z dielne renomovaného nórskeho ateliéru Snøhetta. V oblasti Ryfylke je zariadenie Ostasteidn, ktorého vonkajšie steny sú navrhnuté tak, aby na nich postupne rástol mach.
Za kampaňou je premyslený projekt. Nórsko už roky buduje sieť takzvaných Norwegian Scenic Routes – panoramatických ciest, na ktorých sa príroda spája s modernou architektúrou, umením a dizajnom. Ide o 18 vybraných úsekov ciest s celkovou dĺžkou približne 2 240 kilometrov. Na projekte sa doteraz podieľalo približne 50 architektov a krajinných architektov. Zodpovedá zaň nórska Správa verejných ciest.
V celom príbehu je ešte jeden podstatný detail. Americký prezident totiž svoj hnev namieril na nesprávnu adresu. Nobelovu cenu za mier neudeľuje nórska vláda. O laureátovi rozhoduje päťčlenný Nórsky Nobelov výbor, ktorého členov menuje parlament. Výbor je pri rozhodovaní nezávislý od vlády aj parlamentu. Vyplýva to priamo z oficiálnych informácií Nobelovej nadácie.
Nórsky premiér Jonas Gahr Støre aj minister zahraničných vecí Espen Barth Eide už opakovane vysvetľovali, že vláda do výberu laureátov nezasahuje. Podľa agentúry Reuters Eide po najnovšom Trumpovom výroku pripomenul, že americký prezident o nezávislosti výboru dobre vie. Nobelovu cenu za mier za rok 2026 získala Navanethem Pillayová, bývalá vysoká komisárka OSN pre ľudské práva. Rozhodnutie oznámil výbor 9. októbra, teda ešte pred Trumpovým októbrovým výbuchom.
