Swift sa nekontrolovane rúti k Zemi, úlomky môžu zasiahnuť povrch

NASA ukončila misiu Swift, observatórium nekontrolovane padá k Zemi

Vesmírne observatórium Swift sa dostalo do nekontrolovaného zostupu k Zemi. Zvýšená slnečná aktivita zohriala a roztiahla vrchnú vrstvu atmosféry. Hustejší vzduch kládol satelitu na nízkej obežnej dráhe väčší odpor, a Swift tak začal rýchlejšie klesať.

Dvadsiateho októbra sa observatórium dostalo do výšky približne 275 kilometrov. V tejto výške už jeho teleskopy nedokázali stabilne sledovať kozmické objekty, a NASA preto ukončila vedeckú prevádzku. Riadiaci tím následne poslal príkaz na vypnutie prístrojov a ukončenie misie.

Záchranná sonda LINK nedokázala Swift zachytiť

NASA sa pokúsila predĺžiť životnosť observatória pomocou servisnej sondy LINK od spoločnosti Katalyst Space. Sonda odštartovala v júli a mala Swift zachytiť a vyniesť na vyššiu dráhu. Pre problémy s riadením polohy sa však v auguste záchranný plán zmenil – LINK sa už nemal pokúsiť Swift zachytiť ani zvýšiť jeho dráhu.

Podľa dostupných informácií sa sonda k observatóriu priblížila na 12 až 15 kilometrov. V septembri potom sama vstúpila do atmosféry.

Presný čas ani miesto dopadu nie sú známe

Odhady času návratu observatória sa líšia. Americké Vesmírne sily očakávali vstup do atmosféry približne v piatok 6. novembra. The Aerospace Corporation uvádzala 4. november o 09.30 UTC s odchýlkou 26 hodín. Zatiaľ preto nemožno spoľahlivo určiť, kedy a kde Swift dopadne.

Observatórium má hmotnosť približne 1,47 tony. Väčšina konštrukcie má pri prechode atmosférou zhorieť, no niektoré husté časti vrátane súčiastok z volfrámu a úlomkov zrkadiel môžu dopad prežiť. Možná oblasť návratu siaha približne medzi 20,5 stupňa severnej a južnej zemepisnej šírky. Keďže jej veľkú časť pokrýva oceán, trosky podľa odhadov pravdepodobne dopadnú do mora.

Viac ako 21 rokov vedeckej činnosti

Swift odštartoval 20. novembra 2004. Za viac než 21 rokov pomohol zaznamenať vyše dvetisíc gama zábleskov a približne 1 400 supernov. Jeho rýchle zameranie na náhle kozmické udalosti umožňovalo aj ďalekohľadom Hubble a Webb podrobnejšie skúmať ich následky.