Štát preverí príjmy a majetok tisícok domácností
Štát sa pozrie Slovákom do peňaženiek. Tisíce domácností musia prezradiť, koľko zarábajú, vlastnia aj dlhujú
Koľko peňazí máte na účte, akú hodnotu má váš byt či dom, koľko splácate na hypotéke a či si dokážete niečo odložiť? Na takéto otázky budú v najbližších mesiacoch odpovedať tisíce slovenských domácností. Národná banka Slovenska (NBS) v spolupráci so Štatistickým úradom SR spustila rozsiahly prieskum rodinných financií. Zapojí sa doň 4 160 domácností v 322 mestách a obciach. Vybraní ľudia pritom majú zákonnú povinnosť poskytnúť požadované informácie.
Slováci sa opäť ocitli pod drobnohľadom štatistikov. Tentoraz ich však nebudú zaujímať iba platy či výdavky na potraviny. Pozrú sa aj na úspory, dlhy, hypotéky a hodnotu majetku.
Zisťovanie o financiách a spotrebe domácností odštartovalo 12. októbra 2026 a potrvá do konca apríla budúceho roka. Ide už o šiesty podobný prieskum na Slovensku. Jeho cieľom je zistiť, ako sa slovenským rodinám skutočne darí, či majú dostatočné finančné rezervy a nakoľko ich zaťažujú dlhy. Výsledky zároveň umožnia porovnať finančnú situáciu Slovákov s domácnosťami v ďalších európskych krajinách.
Slováci bohatnú na papieri, na účtoch im však peniaze chýbajú
Dôležitosť podobných prieskumov ukázali už výsledky predchádzajúceho zisťovania. Podľa analýzy NBS z januára 2026 sa čisté bohatstvo typickej slovenskej domácnosti medzi rokmi 2021 a 2023 zvýšilo takmer o 30 percent. Po započítaní inflácie však išlo len o približne štvorpercentný rast. Za vyššou hodnotou majetku stálo najmä zdražovanie nehnuteľností. Mnohé rodiny tak síce vlastnia drahší byt alebo dom, no v peňaženke to nemusia pocítiť.
Ešte výraznejší problém predstavujú chýbajúce úspory. Takmer štvrtina slovenských domácností podľa údajov z roku 2023 nemala dostatočnú pohotovú finančnú rezervu a prakticky žila od výplaty k výplate. Aj rodina, ktorá vlastní nehnuteľnosť za státisíce eur, tak môže mať problém zaplatiť nečakanú opravu auta či zvládnuť výpadok príjmu.
Centrálna banka upozornila aj na rastúce majetkové rozdiely. Najbohatších desať percent domácností vlastnilo v roku 2023 takmer 36 percent celkového bohatstva. Pod väčším finančným tlakom zostávali najmä mladí ľudia a rodiny bývajúce v nájme. Nové zisťovanie má ukázať, či sa tieto rozdiely zmiernili, alebo ešte prehĺbili.
Štatistici sa budú pýtať aj na hypotéky a úspory
Do aktuálneho prieskumu vybrali náhodným výberom 4 160 domácností v 322 obciach po celom Slovensku. Štatistikov bude zaujímať, či rodina vlastní byt, dom alebo iný majetok, aké má príjmy, koľko mesačne míňa, či spláca úvery a koľko peňazí má našetrených. Pýtať sa budú aj na investície a ďalšie finančné záväzky.
Zber údajov prebieha v dvoch etapách. Do konca decembra môžu vybrané domácnosti vyplniť dotazník cez internet, prípadne sa dohodnúť na osobnom rozhovore. Od januára do konca apríla 2027 už budú domácnosti navštevovať opytovatelia.
Účasť nie je úplne dobrovoľná. Štatistický úrad upozorňuje, že vybraným respondentom zákon o štátnej štatistike ukladá povinnosť poskytnúť požadované informácie. Úrad zároveň ubezpečuje, že všetky údaje sú dôverné. Výsledky sa budú zverejňovať iba súhrnne, takže nebude možné zistiť, koľko zarába alebo vlastní konkrétna rodina.
Ako zistiť, či nejde o podvodníka?
Keďže otázky sa týkajú citlivých finančných informácií, domácnosti by si mali overiť, s kým komunikujú. Vybraní respondenti dostanú najskôr oficiálny list od Štatistického úradu SR. V ňom nájdu meno opytovateľa aj kontakty, prostredníctvom ktorých si môžu overiť jeho totožnosť.
Pri osobnej návšteve sa musí opytovateľ preukázať osobitným poverením. Ak má domácnosť pochybnosti, môže sa obrátiť priamo na regionálne pracovisko štatistického úradu. Dôležité je tiež vedieť, že na zisťovanie výšky úspor či dlhov nie je potrebné prezrádzať heslá do internetového bankovníctva, údaje z platobnej karty ani autorizačné kódy.
Ukáže sa, ako sa Slovákom naozaj žije
Podobné zisťovania sa uskutočňujú aj v ďalších krajinách Európskej únie. Centrálne banky vďaka nim dokážu lepšie posúdiť, ktoré domácnosti sú najviac ohrozené zdražovaním, rastom splátok či stratou zamestnania. Dve rodiny totiž môžu mať rovnaký mesačný príjem, no úplne odlišnú životnú úroveň. Kým jedna býva vo vlastnom a má vytvorenú finančnú rezervu, druhá spláca hypotéku, spotrebné úvery a na konci mesiaca jej nezostáva takmer nič. Práve tieto rozdiely chce nové zisťovanie odhaliť.
