Rozmrazí EÚ Putinove miliardy a pošle ich Ukrajine?
Financovanie Ukrajiny: Kto získa Putinove miliardy?
V blízkosti summitu Európskej únie sa ožívajú diskusie o tom, či by zmrazené ruské aktíva mali byť uvoľnené a poskytnuté Ukrajine na obnovu a podporu. Zatiaľ čo Ukrajina potrebuje medzi 90 až 140 miliardami eur na prežitie v najbližších dvoch rokoch, EÚ má možnost zasiahnuť prostredníctvom týchto prostriedkov. Ako však v týchto dňoch potvrdzujú mnohí analytici, otázka je presne formulovaná: Kto získa dá vianočný darček? Ukrajina, alebo ruský prezident Vladimir Putin?
Ukrajinský minister Volodymyr Zelenskyj sa zúčastní na summite a napätie medzi členskými štátmi EÚ sa stupňuje, keď sa hľadá konsenzus okolo zmrazených aktív ruskej centrálnej banky. Belgický premiér Bart De Wever požaduje záruky, že jeho krajina nebude musieť platiť Moskve, ak by sa o tie peniaze vyvstal spor. Eurokomisia sa snaží vysvetliť, že plán neznamená zhabanie aktív, ale bezúročnú pôžičku, ktorú Ukrajina vráti, ak sa Rusko zaviaže k reparáciám po budúcej mierovej dohode.
Protiargumenty a politické napätie
Predsedajúci vlády Slovenska, Robert Fico, s tvrdým postojom dôrazne odmieta akékoľvek riešenie, ktoré by zahŕňalo vojenské financovanie pre Kyjev. Jeho slová nie sú prekvapujúce, keďže slovenská vláda si je vedomá dlhodobých výziev a dôležitých rozhodnutí, ktoré môže prijať na summite. Posledným vývojom sa stáva aj maďarský premiér Viktor Orbán, ktorý dodáva na dramatickosti situácie vyhlásením, že o ruskej otázke sa nebude diskutovať, čím ešte viac komplikuje konzistentnosť vyjednávaní.
Fico vo svojom liste expredsedovi Európskej rady António Costovi otvorene sťažoval, že EÚ sa stáva zdanlivo proaktívnou vojne, ktorá má za následok krídlené slová, keď tvrdí: „Nepodporím žiadne rozhodnutie prestavujúce vojenské výdavky pre Ukrajinu.“ Jeho vyjadrenia sa stretli s rozporuplnými názormi a atakmi európskych médií, čím vyvolali otázky o realite vojnovej situácie v Európe.
%Dôsledky na jednotu EÚ
Debata o zmrazených ruských aktívach nie je len o peniazoch, ale aj o celkovej jednote EÚ. Momentálne sa sedem členských štátov postavilo proti využitiu týchto aktív na pomoc Ukrajine. O tomto probléme sa rozhodne uprostred rastúcej politickej fragmentácie naprieč EÚ. Dnes sa lídri EÚ stretli na summite s predstaviteľmi západného Balkánu s nádejou, že sa podarí dosiahnuť zhodu pred koncom roka.
Naprieč celým týmto procesom a kúzlením s číslami sa ukazuje, že EÚ čelí obrovskému vnútornému tlaku. Mnoho odborníkov naznačuje, že ak sa EÚ nedokáže dohodnúť na reparačnej pôžičke, jej akceschopnosť a prestíž sa po ďalšom zlyhaní zníži na niekoľko rokov. Počas tohto týždňa si budú musieť krajiny EÚ vybrať medzi hodnotami solidarity a pragmatizmom, aby si udržali svoju politickú integritu.
Čo bude s Ukrajinou?
Vzhľadom na súčasné predpoklady panuje medzi ukrajinskými občanmi pesimizmus. Vlada Dumenková z Medzinárodného centra pre ukrajinské víťazstvo naznačila, že ak by došlo k zlyhaniu rokovaní, reparačná pôžička sa zdá byť čoraz vzdialenejšia. Tlak na EÚ a jednotlivé členské štáty však neustále rastie, a tak sa denne konajú protesty, aby sa upozornilo na potrebu finančnej podpory pre Kyjev v týchto ťažkých časoch.
