Na konci sveta, kde vietor neustáva
NA KONCI SVETA, KDE VIETOR NIKDY NEUTÍCHNE
Ostrov, na ktorom Napoleon dobojoval svoju poslednú bitku so samotou, tiažou spomienok a otázok „čo ak…“. Príchod na Svätú Helenu nie je len návštevou vzdialeného kúta planéty, ale prenikaním do úplne iného spôsobu života. Práve tu sa navzájom spájajú izolácia a jedinečná komunita, kde kriminalita je minimálna nie pre morálne zásady, ale preto, že svine sa dostanú rýchlo na povrch v malom a uzavretom prostredí. Ak by sa niekto odvážil porušiť pravidlá, okamžite by čelil odmietnutiu od ostatných.
Pri mojej návšteve sa zdalo, že jediným skutočným problémom ostrova je jeho obyvateľstvo, ktoré sa potýka s vysokou spotrebou alkoholu. Na ostrove sú len tri krčmy, pričom ani jedna nemá pravidelné otváracie hodiny. Jedna z nich zdvihne roletu len počas víkendov, iná je otvorená takmer každý deň, zatiaľ čo tretej majiteľ otvára dvere len vtedy, keď sa mu zachce. Tak sa stáva, že jedinečná atmosféra ostrova vyžaduje aj jedinečné prístupy. Môžete tu nájsť bary fungujúce na systéme „ak prídete desiati naraz, tak prídem aj ja“.
HISTÓRIA NAPOLEONA A OSTROVNÁ REALITA
Ostrov má nezmazateľnú stopu, ktorú zanechal Napoleon Bonaparte. S jeho vyhnanstvom sem sa podarilo britským autoritám definitívne odstrániť akékoľvek pokusy o jeho útek z Európy. Po jeho porážke pri Waterloo ho poslali na Svätú Helenu, ostrovence, ktorý je nazývaný „body of solitude“ – objekt samoty. A skutočne, ak ste sa ocitli vo vzdialenosti vyše 1800 kilometrov od pevninskej Afriky, ostrov vám preráža akúsi mlčivú, ale ustavičnú atmosféru.
Napoleon bol umiestnený v honosne znejúcom Longwood House, čo sa však čoskoro ukázalo ako chabá náhrada za jeho predchádzajúce paláce. Dobre známy život cisárov medzi hrdými dverami paláca sa tu premenil na útrapne chladný a vlhký priestor. Na ostrove sa mu nedarilo; vyhnanstvo ho zmútilo a život v ústraní ho nielen frustroval, ale aj fyzicky a mentálne oslabovalo.
SMRŤ A HROB NAPOLEONA
Po šiestich rokoch, 5. mája 1821, Napoleon zomrel, pravdepodobne na rakovinu žalúdka. Bol pochovaný v Sane Valley, na tichom mieste, ktoré sa nielenže stalo jeho posledným odpočinkom, ale aj symbolom nudného a pokorného konca niekdajšieho vojenského a politického génia. Jeho ostatky boli neskôr prevzaté späť do Paríža, kde sú uložené v Invalidovni, čo predstavuje gradáciu jeho historického významu.
INTERAKCIA S MIESTNYMI
Jednou z najzaujímavejších súčastí života na tomto ostrove je interakcia s miestnymi obyvateľmi. Napríklad pri nakupovaní v obchode ste bez výnimky povinní rozprávať, z ktorého kúta sveta prichádzate. Títo ľudia sú otvorení a srdeční, ale aj priamymi zrkadlami života na ostrove. Mnoho z nich opustilo mesto za väčšími možnosťami, ale nakoniec sa rozhodli vrátiť, akoby ich niečo k ostrovu neodvratne ťahalo späť.
Ako hovorí jedna sociálna pracovnica, žijúca na Svätej Helene, najväčším problémom je nedostatok spoločenského vyžitia. Vyhľadávaný spoločenský život je tu vzácny a pre mnohých znamená útek do „civilizácie“, kde je život hektickejší, ale aj o niečo osamelejší. Tak sa tento ostrov stáva miestom, kde sa zachováva rovnováha medzi tradíciou a moderným životom.
DÔVODY NA NAVŠTÍVENIE
Návšteva Svätej Heleny je remeslným vyrezávaním vlastnej interpretácie dejín a súčasného života. Príroda, kultúra a jedinečný životný štýl, a to všetko na pozadí dramatickej historie, robí z tohto ostrova vzácne miesto v srdci Atlantiku. Longwood House, históriu Napoleona, neochvejne sa dotýkajúceho morálky a zložitosti života, ostrov vášho vlastného sna, kde sa spája minulosť a prítomnosť v toľkej harmónii, že si človek uvedomí, aké sú jeho rozhodnutia naozaj dôležité. V tichosti oceánu si kladiete otázku: Čo ak by ste sa museli vyrovnať s historiou na svojich vlastných pleciach?
